Dovolenka znamená zotavenie, vypnutie. Niekto tomu rozumie, iný nie. Je to ako pri utieraní prachu. Niekedy domáca pani myslí, že zotrela prach, kým v skutočnosti ho len lepšie rozmiestnila.
Niekto ide v nedeľu 150 km preplnenou cestou na Cortinu alebo Jesolo. Len čo tam príde, ide do kostola, v rýchlosti sa naobeduje, poklebetí a hneď odchádza v nekonečnej kolóne aut znova domov. Aby rýchlejšie došiel, riskuje: nebezpečne predbieha, len-len že sa vyhne protiidúcemu autu, v neprehľadných zákrutách ide takmer bez zníženia rýchlosti. Keď prídete zdraví domov, poďakujte Pánu Bohu, vyrozprávajte mu pre mňa za mňa to, že premávka bola viac preplnená ako inokedy. Ale v žiadnom prípade nehovorte, že ste si oddýchli!
A ešte jedna myšlienka: keď dovolenkujeme, Boh určite nemá prázdniny. Chce, aby sme v každom prípade slávili jeho deň – nedeľu. Tak na jeho slávu, ako aj pre nás ľudí... keď dobre prežívame nedeľu, môžeme si byť skoro istí, že aj zvyšok týždňa bude pre nás priaznivý. Preto Boh kladie veľký dôraz na tento deň a my by sme mali urobiť všetko, aby sme ho nenechali vypadnúť z nášho životného programu. Turizmus-neturizmus, cez dovolenku alebo mimo nej: pred všetkým má prednosť naša duša.

Albino Luciani: Otče náš