Cirkev je „apoštolská“, to znamená, že je viditeľnou jednotou založenou na apoštoloch, ktorých si Kristus vyvolil a ustanovil ako svedkov jeho zmŕtvychvstania. Táto jednota pochádza z toho, čo Písmo nazýva „poslušnosť viery“ (Rim 1,5) „Autorita“, „poslušnosť“ – povedzme si to na rovinu – nepatrí k slovám, ktoré dnes používame jednoducho.
Pre mnohých našich súčasníkov sú skôr „kameňom úrazu“, zvlášť v spoločnosti, ktorá prikladá veľkú hodnotu osobnej slobode. Vo svetle našej viery v Ježiša Krista – v Ceste, Pravde a Živote – však nachádzame plný zmysel, hodnotu a dokonca krásu týchto slov. evanjelium nás učí, že pravú slobodu, slobodu Božích detí, možno nájsť iba, ak stratíme samých seba. Je to súčasť tajomstva lásky. Iba ak stratíme samých seba, skutočne samých seba nachádzame, hovorí Pán (porov. Lk 17,33). Pravá sloboda sa rozvíja, keď sa zbavujeme bremena hriechu, ktorý zatemňuje naše vnímanie a oslabuje naše rozhodovanie, a keď vidíme zdroj nášho definitívneho šťastia v tom, ktorý je nekonečná sloboda a život bez konca. „V jeho vôli je náš pokoj“ (Dante)
Homília na štadióne Jankees, New York, 21.4.2008
Na minutu s Benediktom XVI. O viere nádeji a láske- karmelitánske nakladatelství
