Technika prekonala všetky vzdialenosti,
nevytvorila však nijakú blízkosť.
Martin Heidegger
Jedna z príčin trápenia mnohých našich súčasníkov je nedostatok ľudskej blízkosti. Výstižne mi svoju osamelosť vo vlastnej rodine formulovala istá osemnásťročná dievčina, ktorá si posťažovala:“V celom dome je nás celkom sedem, ale ja sa cítim celkom sama.“ Možno by sa rovnakým spôsobom vyjadrili aj ostatní členovia jej rodiny.
Niektorým ľuďom chýba pocit spolupatričnosti a zážitok zjednotenia sa s druhými, iní zase nemajú nijaké sklony vytvárať zaväzujúce vzťahy. Zdôvodnenie by zrejme najskôr poskytla psychológia, sociológia, pedagogika a ďalšie spoločensko-vedné odbory.
Ak ide o tendenciu trvalo sa vyhýbať zaväzujúcim sľubom, domnievam sa, že príčina leží v neochote niesť celoživotne zaväzujúci vzťah. Dôvodom býva strach zo zodpovednosti, pocit straty slobody, neochota vzdať sa pohodlia a sebectvo. Tieto dôvody môžu byť tiež príčinou narastajúceho počtu dvojíc, ktoré žijú spolu bez uzavretia manželstva, poklesu pôrodnosti a dokonca i poklesu záväzkov žiť v celibáte.
Mnoho dospelých ľudí sa správa ako deti. Chceli by si vyskúšať manželský život, ale iba ako hru. Ak ich hra s jedným partnerom omrzí, idú sa hrať na manželstvo s iným na iné pieskovisko. Mnoho mladých mužov by si chcelo vyskúšať kňazské pôsobenie alebo začať rehoľný život, ale tiež iba ako chlapčenskú hru. Keď ich to na fare alebo v kláštore prestane baviť, idú sa hrať inde. Všetci pritom zabúdajú, že existujú vzťahy, ktoré nemožno iba skúšať.
Iba mladým chlapcom, čo sa hrajú s drevenými pištoľami na zlodejov či policajtov, je dovolené vymieňať si úlohy. Pre nich z toho totiž nevyplýva nijaká zodpovednosť, nijaký dopad na skutočné medziľudské vzťahy. Pre dospelých, ktorí sa nechcú od druhých vzďaľovať a zažívať stratu blízkosti, to neplatí.
K radosti ľudskej duše prispeje skúsenosť, že v ľudskom živote sa dajú hrať hry, ale v hrách nie je možné prežiť celý život. Krása blízkeho vzťahu vychádza z vernosti svojmu slovu a nijaká technika ani chémia ju nenahradí. Veď – ako píše už svätý Pavol – ovocím Božieho Ducha, ktorý prekoná každú vzdialenosť, je okrem spomínanej vernosti tiež láska, dobrota a trpezlivosť.
Max Kašparů – O radostiach ľudskej duše
