01.08.2014
Zamyslený po rozhovore s priateľom som vystupoval z autobusu, keď predo mnou vyskočila slečna podivným spôsobom.
Skočila na jednu nohu ale na tú istú, z ktorej sa odrazila pričom druhú držala zvláštne vo vzduchu aby sa ňou nedotkla zeme.
Uvedomil som si, že asi má vyvrtnutý kotník.
Prešiel som cez cestu a vidím, že ona stojí na zastávke a telefonuje.
V modlitbe som sa vrátil k nej a prihovoril som sa jej o bolesti s nohou.
Nakoniec sme sa bavili o uzdravení a o Pánovi Ježišovi, ktorého radšej vôbec nechcela spomínať ale čoskoro pripustila, že o Ňom predsa vie a keď spoznala, že ju nelámem na nejaké nábožné témy len jej chcem pomôcť ostala aj trochu zvedavá a dovolila aby som sa za ňu pomodlil.
Na prvý raz sa nestalo nič ale po druhom raze sa jej bolesť výrazne zmenšila a zrazu mi začala ďakovať, že jej to pomohlo.
V tom uz prišlo auto, ktoré si privolala telefónom a ona sa ponáhľala nastúpiť pričom mi stále ďakovala, že jej to naozaj pomohlo.
Vtedy už mohla celkom rýchlo kráčať.
O dva dni som ju videl opäť ale to už po bolesti nebolo ani stopy.