6.10.2014
Pri prestupovaní na utobus v meste som si pri prechode pre chodcov všimol pani s barlami. Nedalo mi a prihovoril som sa jej čo sa jej stalo a čo ju trápi. Porozprávala mi ako sa dostala do tohto stavu, že lekár jej pokazil operáciu kolena, teraz ju to bolí a má aj bolesti v ramenách a v celej chrbtici.

Chvíľu som počúval a bolo mi ľúto čo sa jej prihodilo. Tri roky zhoršovania stavu. Pani mi povedala, že je veriaca ale už na uzdravenie neverí a myslela, že už nemá pomoc od lekára a na inú si netrúfala ani pomyslieť. Predsa však hovorí, že sa modlí ale ani na kolená si kľaknúť nemože...
Ponúkol som jej modlitbu a ona súhlasila. Začali sme tým pokazeným kolenom. Po prvej veľmi krátkej modlitbe pani začala ohýbať nohu a čosi skúšať. Pýtam si či niečo cíti a ona, že také uvolnenie. Zopakoval som modlitbu a pani sa vychytila skúšať viac. Vzala si barle do jednej ruky a skúšala chodiť bez podopierania. Evidentne to bolo lepšie ako pre tým, nie dokonalé ale iste lepšie.

Vyrušil nás telefonát.

Potom sa pýtam môžem pre vás ešte niečo urobiť? Naozaj sa cítite lepšie? Pani potvrdila zlepšenie a tak sme sa začali venovať ramenám. Najskôr modlitba za jedno a skôr ako som sa stihol opýtať mi pani sama natočila druhú stranu a vraví ešte aj toto. Nakoniec to čo nedúfala, bolesť v chrbtici. Po modlitbe bola spokojná.

Celé to je udivujúce. Hoci ťažko zmerať do akej miery sa veci zmenili, bolo vidno a aj mi to pani opakovane potvrdzovala, že jej stav je teraz oveľa lepší.

Povzbudil som ju aby si nezúfala. Pán Ježiš ju pokladá za úžasnú a veľmi sa o ňu stará, len jej to už nikto nepripomína.

Tak sa križovatka stala miestom pre starostlivost o Božie dieťa a oslavu Pána Ježiša.