Novembrové plamienky

V strede cintorína stojí vysoký kríž.
Pri ňom horia náhrobné kahance.
V tomto novembrovom čase je to vždy tak.
Pre mnohých je to miesto spomienky na tých, na ktorých hroby nechodia.
Vzdialených predkov, príbuzných, učiteľov, známych...,
o ktorých hroboch možno nevedia, kde sa nachádzajú,
ale vedia, že bez nich by na tomto svete neboli.
***
V našom živote sú spomienky často ako malé plamienky.
Horia pár hodín, deň, dva... a potom zhasnú v každodennom zhone.
Napriek tomu ich zapaľujme.
Veď človek bez spomienok je ako nezažatý voskový kahanec v regáli supermarketu.
Síce existuje, ale skutočne nežije...

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 03.01.2012 - 08:09
    To sa mi teda vôbec nepáči, pomyslela som si. Na bielom snehu, čierny posyp. Niekto nám tu síce...
  • 01.01.2012 - 16:46
    Dnes je slovo šťastie jedným z najpoužívanejších. Prajeme si ho navzájom. A to je dobre. Veď človek...
  • 31.12.2011 - 14:45
    Čokoľvek robíš, hľadaj vždy čo je Božia vôľa. Skúmaj či náhodou Božie plány nie sú iné ako Tvoje...
  • 28.12.2011 - 18:37
    Naša spoločnosť ešte 22 rokov po revolúcii vykazuje prejavy ekonomického ochorenia, ktoré sa volá >...
  • 28.12.2011 - 16:56
    Až priveľmi často sa zaoberám, ba trápim víziou, kam kráča naše milované Slovensko. V našej...
  • 25.12.2011 - 16:54
    Vždy máme dve možnosti. Urobiť niečo dobre alebo nie. Na rozdiel od nás ľudí, sa náš Boh, druhej...
  • 22.12.2011 - 09:44
    Ako vždy aj tento rok bol veľmi uponáhľaný, a chvíľami bolo skutočne ťažké nájsť si chvíľu čas na...
  • 22.12.2011 - 06:05
  • 19.12.2011 - 07:31
    Už je blízko. Po všetkých všedných, sviatočných, úspešných, čiernych, zabitých... dňoch,...
  • 18.12.2011 - 19:57
    „Nevím, zda vím, co je to zázrak. Přesto se odvažuji říct, že jsem v tomto okamžiku účastníkem...