Niekto si myslí, že keď v modlitbe myslí na priateľa, ide o rozptýlenie, ktorého by sa mal vyvarovať. Myšlienka na priateľa ma však môže dokonca priviesť bližšie k Ježišovi. Vidím tvár svojho priateľa, vidím jeho náklonnosť, a nakoniec spoznávam Ježišovu tvár, ktorá na mňa prívetivo pozerá. Pohľad na priateľa mi pomáha prežiť Ježišovu lásku ľudským spôsobom. Verím v ňu nie len rozumom, ale myšlienka na priateľa naplní Ježišovu lásku citom. Nejde o abstraktnú lásku, v ktorú by som mal iba veriť. Tento Ježišov cit ku mne môžem prežívať tým, že domyslím lásku priateľa do konca. Cítim, že to nie je iba priateľ, ktorý ma miluje, ale niečo v ňom, čo ho presahuje.
V našom priateľstve môžeme zakúsiť niečo z tajomstva Božej lásky, pretože vieme, že naše pocity sa čoskoro opotrebujú. Nemáme žiadnu záruku, že naše city zostanú stále živé, ale vieme, že to, čo k sebe cítime, vychádza z niečoho väčšieho: z Božej lásky, ktorú môžeme vďaka tomu druhému zakúsiť.

Anselm Grün – Priateľstvo