Usilujme sa žiť prítomnosť! V takomto chápaní nezostanú naše dni prázdne, nudné, plné zívania, ale bude to čas činného radostného očakávania.
Učme sa v tomto smere od detí. Ony totiž vedia žiť pre dnešok. Každé dieťa dokáže veľmi rýchlo zabudnúť na to, čo bolo včera, a nevie ešte zablúdiť do ďalšej budúcnosti, každý deň je preň novým dňom s neočakávanými prekvapeniami. Z toho pochádza detská bezstarostnosť a radosť zo života.
Človek môže mať radosť v tej miere, v ktorej je prítomný sám v sebe. Skontrolujme si napríklad aj v tejto chvíli, kadiaľ sa túlajú naše myšlienky. Buď sa zaoberáme minulosťou alebo budúcnosťou, ale málokto myslí na prítomnú chvíľu.
Blaise Pascal kedysi povedal, že blúdime v dobách, ktoré nám nepatria. Výsledkom toho je, že sa nikdy nedostaneme ku skutočnému životu a vlastnému šťastiu.

Na minútu...s Viliamom Judákom – Adventné a vianočné zamyslenia (karmelitánske nakladateľstvo)