Hovoriť o rodine znamená hovoriť o láske. O akej láske? Nie o hocakej, ale o láske jedného muža a jednej ženy, ktorá je totálna, úplná a otvorená pre život, teda plodná; o láske, ktorá ma za cieľ doplňovať sa, dávať sa a dávať život, teda o láske manželskej.

Na svete prevláda model rodiny založenej na manželstve ako spoločenstve muža a ženy spolu s ich deťmi. Spoločenstvo jedného muža a jednej ženy, čiže monogamické manželstvo nie je vlastné iba kresťanskému svetonázoru. Je to skutočnosť sociologická, nadpolitická a nadnáboženská, ktorá najlepšie vyhovuje ľudskej prirodzenosti. Je pravda, že jestvujú ešte kraje, kde sa zachovalo mnohoženstvo, polygamia. Je ich však stále menej. My si azda myslíme, že napríklad africkej žene nevadí tento štýl života. Tak zmýšľal istý kazateľ v Tanzánii. Pamätám sa však na silnú reakciu afrických žien na kongrese o manželstve v tejto krajine, keď jedna z nich energicky reagovala: „Aj ja, africká žena, chcem mať jedného muža celého pre seba!“ Tým len vyjadrila hlbokú túžbu všeľudskej prirodzenosti.

V západnom svete sa vyskytuje skôr iný jav. Ide o ľudí s homosexuálnymi sklonmi, o mužov, ktorí si žiadajú žiť s mužským partnerom, a o lesbické ženy, ktoré nažívajú s priateľkou. Často ide o dobre situovaných ľudí, ktorí v súčasnosti vyvíjajú veľký tlak na zákonodarcov, aby štáty a medzinárodné inštitúcie uznali ich súžitie za rovnocenné s normálnym manželstvom a rodinou. Dožadujú sa toho v mene „práva na rovnosť a spravodlivosť“ medzi všetkými občanmi. Samozrejme, také páry nemôžu prirodzeným spôsobom mať deti. Napriek tomu si nárokujú aspoň na právo adoptovať deti. Na Západe používajú bohaté prostriedky, aby presadili tieto názory, a veľmi dbajú na to, aby sa v názvoch a právach nelíšili od riadneho manželstva a rodiny. Často vystupujú spolu ako „manželia“ aj na verejnosti. Tým však len spôsobujú zmätok v ľudskej spoločnosti, ktorej nemôžu poslúžiť prírastkom detí. Politici často podliehajú ich rôznorodému tlaku a schvaľujú im prajné normy a zákony. Kultúrny zápas, ktorý z tohto tlaku vzniká, nie je teda boj o slovíčka, ale o podstatnú vlastnosť opravdivého manželského a rodinného spolunažívania. Je to jeden z najsilnejších útokov na manželstvo a rodinu v posledných storočiach. Jeho závany zasahujú aj naše Slovensko.

Z príspevku kardinála Jozefa Tomka. (Katolícke noviny v rámci aktuálnej diskusie pred sobotným referendom o ochrane rodiny.)

Text zverejnený na webovej stranke TK KBS.