Nedávno som bol v istej poisťovacej kancelárii. Vo veľkých miestnostiach sedeli za sklenenými priehradkami nespočetní úradníci. Len čo bolo na hodinách pol piatej, chodbami a kanceláriami sa akoby prevalila veterná smršť. Akoby zdrapení neviditeľnou rukou, úradníci vyskočili zo stoličiek a valili sa k dverám. Ako na úteku. Akoby bola vybuchla časovaná bomba. Čo sa stalo? Pred čím tí ľudia utekali?
Zažívame fantastický pokrok, no ľudia nevyzerajú vôbec šťastní. Motor pokroku sa nazýva: čas sú peniaze, a ľudí táto mašinéria rozdrví. Ak čas života je iba časom peňazí, ľudia budú čoskoro v koncoch. Mašina „čas-sú-peniaze“ neprodukuje životné šťastie. To rastie iba na pôde lásky.
Načo také tempo, keď i tak musíš zastaviť?
Načo celé to bohatstvo, keď i tak musíš umrieť chudobný?
Phil Bosmans – Mám ťa rád
