Dokázať prijať sám seba je veľká milosť. Ale milosť nad milosti je dokázať na seba zabudnúť. Poznám ľudí, ktorí neustále krúžia sami okolo seba. Keď sú na dovolenke, nedokážu sa sústrediť na krásu prírody, pretože si kladú otázku, či sa rozhodli pre správnu dovolenku, či tam, kde chceli ísť predtým, nie je lepšie počasie.
Keď stretnete človeka, rozmýšľate, čo si o vás myslí. Bráni vám to zblížiť sa s ním. Keď sa modlíte, kladiete si otázku, čo vám to prinesie. Vo všetkom, čo robíte, vám prekáža vaše ego. Zabudnúť na seba je umenie celkom sa oddať tomu, čo práve je. Len ak zabudnem na seba, som skutočne tu. Len ak prestanem sústavne myslieť na seba a na dojem, ktorý vzbudzujem navonok, môžem sa sústrediť na stretnutie, na rozhovor a vychutnávať to, čo mi dáva.

Anselm Grün: Malá kniha o šťastí (vyd. Dobrá kniha)