Pokora je vnímaná ako rezignácia, porážka. Pokorný je niekto, kto nemá svetu čo povedať. Ale práve ona je majstrovskou cestou. Nie len preto, že pokora je veľká ľudská cnosť, ale na prvom mieste preto, že odráža spôsob jednania samého Boha. Je to cesta zvolená Kristom, sprostredkovateľom Novej Zmluvy, ktorý „bol ako každý iný človek, ponížil sa a bol poslušný až na smrť a to na smrť na kríži“ (Flp 2,7-8). V tomto Božom slove sa objavuje dôležité a ako nikdy predtým aktuálne posolstvo pre vás, ktorí chcete nasledovať Krista a byť súčasťou jeho cirkvi. Posolstvo hovorí: nechoďte cestou pýchy, ale pokory. Choďte proti prúdu: nepočúvajte zištné a zvodné hlasy, ktoré dnes z mnohých strán propagujú modely života plné arogancie a násilia, spurnosti a úspechu za každú cenu, zdanie a vlastnenie na úkor bytia. (...) cesta pokory nie je cestou rezignácie, ale odvahy. Nie je výsledkom porážky, ale víťazstvom lásky nad sebectvom, milosťou nad hriechom.

Homília na stretnutí a talianskou mládežou Loreto 2.9.2007
Na minutu s Benediktom XVI. O viere nádeji a láske- karmelitánske nakladatelství