Kráčam vedľa teba v tichu a prítmí poľnej cesty a rozmýšľam, čo mám na tebe tak rada. Veľké srdce, aktivitu, dobrú vôľu, silu a cit spolu... to, ako sa rozdávaš a nevieš byť iný. Alebo by si to vedel? A ak by si sa zmenil na nepoznanie, mala by som ťa rada rovnako? Milovala by som ťa potom vôbec?
Hopkám ďalej a uvažujem ako ma vidíš ty... či na mňa vôbec pozeráš a máš na mňa nejaký ten pohľad. Čo vidíš?
Kôpka starostí. Popletená ako klbko bavlniek na vyšívanie. Srdce také malé... neschopné do seba pojať mnoho ľudí. Slabosť, krehkosť, pochybnosti, nespokojnosť, beznádej a... Dosť na to, aby som sa od teba odlíšila. Chcela by som vedieť ako ma vidíš a či ma dokážeš mať rád aj takúto. Či nestaviam svojím odhaľovaním medzi nás múr... či ho budeš mať chuť zdolať a či to, čo je za ním, bude pre teba sklamaním alebo víťazstvom... či tam nepošleš namiesto seba iného.
Budeš ma schopný mať rád?
Kocky sú hodené.
Princezná však nespí, bdie a narieka nad sebou ako Jeremiáš nad mestom -
Ach, ako sedí osamelé mesto...
prehorko plače v noci,
líca má zaslzené,
niet kto by ju potešil...
Cesty Siona smútia.
Brány má všetky spustnuté.
Pán ju skľúčil
pre množstvo jej hriechov
Sionskú dcéru opustila
všetka jej nádhera.
Všetok jej ľud kvíli,
hľadá chlieb...
Všetci, čo prechádzate cestou,
pozrite a viďte... bôľ.
Pre toto ja plačem...
lebo sa vzdialil ten, čo teší.
Sion rozpína ruky,
potešiteľa nemá...
Búri sa moje vnútro,
srdce sa vo mne zviera,
meč zbíja vonku,
vnútri mám tiež smrť.
K čomu ťa prirovnám?
K čomu ťa primeriam?
Ako ťa poteším?
Tvoja zlomenosť je veľká
ako more, ktože ju zhojí?
Porov. Náreky