Často hovoríme, že viera nesmie byť odtrhnutá od života.
Že naša viera nie je len vzťah k Bohu, k náboženstvu, ktoré sa „deje“ možno raz týždenne, možno v určitých vybraných priestoroch, ale že naša viera hovorí o skutočnom, pravom živote. Niekedy o všednom, niekedy o nadšenom, o živote, ktorý všetci chceme cítiť a ktorý má zmysel. Kde nie je tma, pusto a šedo, ale kde človek cíti radosť a spokojnosť. Ja si v túto chvíľu môžem len želať, aby sa nám, nech budeme kdekoľvek, darilo nachádzať zmysel života. Uvedomiť si, že na začiatku bola myšlienka, úmysel týkajúci sa aj môjho osobného života, a že ak to prijímam, stávam sa Božím dieťaťom, vyvoleným, dôležitým, a že cez toto všetko môžem napĺňať svoj život. Veď ak ho prežiarim láskou, oddanosťou, ak som spojený s inými, vraciam životu zmysel a tým vraciam aj život a svetlo do života.

Peter Cibira
Zdroj: časopis Blumentál. Ročník XIII, číslo 1