Keď pri adorácii hľadíme na premenenú hostiu, prihovára sa k nám znamenie, ktoré je odkazom k stvoreniu. Stretávame sa s veľkosťou daru, ale stretávame sa tiež s Ježišovým utrpením, krížom a zmŕtvychvstaním. Cez tento pohľad adorácie nás Ježiš priťahuje k sebe, vťahuje nás do svojho tajomstva a chce nás skrze neho premeniť, tak ako premenil hostiu. Prvotná cirkev videla v chlebe túto symboliku. V spise didaché ( „Učenie Pána hlásané dvanástimi apoštolmi“), napísaného okolo roku 100, nachádzame v jednej modlitbe tieto slová: „Ako tento úlomok chleba rozptýlený po horách bol vzatý v jedno, tak nech je vzatá tvoja cirkev zo všetkých končín zeme a daná do tvojho kráľovstva“ (IX,4). Urobený chlieb z mnohých zŕn, naznačuje udalosť zjednotenia: stávať sa chlebom z rozomletých zŕn, znemená zjednocovať sa. Je nás veľa a máme sa stať len jedným chlebom, jedným telom, ako nám hovorí svätý Pavol (1Kor 10,17). Tak sa znamenie chleba zároveň stáva nádejou a poslaním.
Homília na slávnosť Kristovho Tela a Krvi 15.6.2006
Na minutu s Benediktom XVI. O viere nádeji a láske- karmelitánske nakladatelství
