Občerstvujúci pokrm, ktorý sa ponúkal unavenému Eliášovi na štyridsaťdennú cestu k hore Horeb ( porov. 1 Král 19,5-8), je predobrazom. Pravým pokrmom na cestu pre nás nie je niečo, ale Niekto. Z evanjelia vieme, kto je tým pokrmom: „ Ja som chlieb života“ (Jn 6,48).
Boh sa nám síce dáva zadarmo, ale pretože je tak neuchopiteľný, vlastne ho k žitiu ani veľmi nepotrebujeme. Možno ani nevieme, ako žiť z Boha. Trochu a modlíme, chodíme do kostola, ale väčšinu času žijeme sami zo seba, zo svojich síl, zo svojich skúseností, zo svojich istôt, zo svojich nápadov, z toho, čo sme si zariadili, nakúpili.
Kresťanstvo je predovšetkým vzťah. Je potrebné, aby sme sa Bohu úplne odovzdali, tak ako sa on odovzdal nám. Aby sme prijali Boha, ktorý sa nám dáva za pokrm na cestu, a učili sa žiť v úzkom spoločenstve s ním. Pokrm, ktorý takto príjmeme, je živý Pán: on nám dá silu ísť ďalej.
Štyridsiatka je v Biblii číslo plnosti, preto štyridsaťdenné putovanie proroka k svätej hore Horeb zobrazuje plnosť nášho životného putovania, celej cesty, ktorú máme pred sebou. Je to však cesta, na ktorej kráčame už dnes, a nemáme na nej byť sami.

Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)