...Žalm nás vyzýval vzdať vďaku Pánovi, lebo „ jeho milosrdenstvo trvá naveky“. V tomto spočíva vernosť lásky: verná láska nesklame a vždy splní to, čo sľúbi. Ježiš stelesňuje túto lásku, je jej svedkom. On sa nikdy neunaví vo svojej láske k nám, v zhovievavosti voči nám a v odpúšťaní, a takto nás sprevádza na našej ceste životom podľa prísľubu daného apoštolom: «Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (Mt 28,20). Z lásky sa stal človekom, z lásky zomrel a vstal z mŕtvych, a z lásky je stále po našom boku, vo chvíľach pekných i tých ťažkých. Ježiš nás miluje stále, až do konca, bezhranične a bez miery. Miluje nás všetkých, a to až tak, že každý z nás môže povedať: «Dal za mňa život. Za mňa!» Ježiš ostáva verný aj napriek našej nevernosti, ako nám to pripomína i sv. Pavol: «Ak sme neverní, on ostáva verný, lebo seba samého zaprieť nemôže» (2 Tim 2,13). Ježiš ostáva verný, i keď sme schybili, a čaká na nás, aby nám odpustil: On je tvárou milosrdného Otca. Takáto je verná láska.
Druhým aspektom je Božia láska tvoriaca všetko nanovo, t. j. láska, ktorá robí všetky veci novými, tak ako nám to pripomenulo druhé čítanie. Rozpoznanie vlastných limitov a vlastných slabostí je otvorenou bránou k Ježišovmu odpusteniu, k jeho láske, ktorá nás dokáže od základov obnoviť, nanovo stvoriť. Spása môže vstúpiť do srdca vtedy, keď sa otvoríme pravde a uznáme naše pochybenia, naše hriechy; takto nadobúdame nádhernú skúsenosť s tým, ktorý neprišiel kvôli zdravým, ale chorým, nie kvôli spravodlivým, ale hriešnikom (porov. Mt 9,12-13). Takto zakusujeme jeho trpezlivosť – má jej tak veľa! - jeho nežnosť, jeho vôľu zachrániť všetkých. A čo je toho znamením? Znamením toho, že sme sa stali „novými“ a premenenými Božou láskou, je to, že dokážeme zo seba strhnúť obnosený starý odev nevraživosti a nepriateľstva, aby sme sa mohli zaodieť do čistého rúcha miernosti, žičlivosti, služby druhým, pokoja v srdci, ktorý je vlastný Božím deťom. Duch sveta stále hľadá nejakú novosť, no iba Ježišova vernosť je schopná pravej novosti: urobiť z nás nových ľudí, pretvoriť nás.
Posledným aspektom Božej lásky je jej pevnosť a bezpečnosť, tak ako kamenné násypy, ktoré chránia pred náporom morských vĺn. Ježiš to demonštruje zázrakom zachyteným v evanjeliu, keď utišuje búrku a rozkazuje vetru i moru (porov. Mk 4,41). Učeníci sú vystrašení, lebo si uvedomujú, že to nezvládnu, no Ježiš ich srdcia otvára odvahe viery. Človeku, ktorý volá: „Som v koncoch, viac už nedokážem“, Pán prichádza naproti, ponúka mu svoju lásku ako skalu, ktorej sa môže každý bezpečne chytiť a vie, že nepadne. Koľkokrát len počujeme to „viac už nedokážem“! No on stojí po našom boku s vystretým ramenom a otvoreným srdcom..
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .