Za čias, keď otroctvo bolo bežnou súčasťou obchodu západných mocností, nebolo veľa tých, čo boli ochotní postaviť sa proti nemu. Wiliam Wilberforce bol jedným z mála, ktorí dokázali ísť vytrvalo proti prúdu a najmä proti záujmom tých, pre ktorých ich vlastný prospech bol nadradený nad hodnotu ľudského života.

Úvodná scéna zobrazuje Wilberforcea ako bojovníka nielen za dôstojné jednanie s ľuďmi, ale i so zvieratami. Čiže aj priaznivci Slobody zvierat si prídu na svoje. V neskorších scénach je ukázané ako Wilberforce pozýva alebo víta vo svojom dome rôznych chudákov a siroty. Dáva im najesť, prípadne pre nich robí celé hostiny.
Wilberforce sa prichádza zotaviť do sídla jeho priateľa a kolegu. Spolu s jeho ženou sa mu pokúšajú „veľmi nenápadne“ dohodiť istú príťažlivú mladú dámu (s niekedy až príliš vypasovaným korzetom, čo môže pôsobiť mierne vyzývavo), čo ich oboch spočiatku naštve, no napokon to po niekoľkých ďalších stretnutiach vyvrcholí tým, že je, ako sa hovorí, ruka v rukáve. Dôležité však je, že si obaja veľmi dobre rozumejú, majú rovnaké názory, vyznávajú také isté hodnoty a stanú sa jeden druhému oporou.

Wilberforcea trápia neustále určité zdravotné problémy a na ich zmiernenie užíva Laudánum, ktoré obsahuje ópium. Po čase s tým, ale skončí, azda preto, že si je vedomý toho, že postupne by sa z neho mohol stať úspešný narkoman. Je to tiež jedna z demonštrácií jeho pevnej vôle a zásadovosti.
Ďalší dej je pretkaný nekonečnými diskusiami z Britského parlamentu tej doby, z obdobia z prelomu 18. a 19. storočia. Ako by sa možno na prvý pohľad mohlo zdať, diskusie poslancov však nie sú vždy nudné (veď to poznáme aj z toho nášho slovenského parlamentu). V dialógoch má miesto nielen inteligentný humor, ale aj viaceré hlboké myšlienky, resp. výroky (to už žiaľ poznáme z nášho parlamentu trochu menej).
Vo filme je ukázané i to, ako bol Wilberforce očarený nádherou a prepracovanosťou Božieho stvorenstva. Prejavuje sa to jeho obdivovaním pavučín, kvetov a pod. Z toho všetkého sa nemá problém vytešovať vyvaľovaním sa v zarosenej tráve.
Wilberforce v istej etape svojej politickej dráhy, keď bol ešte slobodný, začne uvažovať nad tým, že by sa dal na duchovné povolanie. Napokon aj na základe rád jeho prívržencov sa rozhodne, že bude robiť oboje: slúžiť Bohu, aj sa naďalej angažovať v politike.

V niekoľkých scénach je naznačené trápenie a neľudské narábanie s otrokmi odvážanými z Afriky, spomedzi ktorých len malá časť prežila prepravu loďou až na miesto vylodenia v Amerike. Čo sa týka podmienok, v ktorých boli otroci transportovaní, pripomína to dosť známe spôsoby z čias Sovietskeho zväzu, keď boli politickí väzni niekoľko týždňov prepravovaní do gulagov na Sibír v neľudských podmienkach.
Zaujímavá je scéna, kedy Wilberforce prichádza požiadať o pomoc jedného starého známeho, ktorý sa podieľal na obchode s otrokmi, ale ktorý síce tento spôsob života zanechal, no nedokázal sa doposiaľ vysporiadať so svojou minulosťou. Aj preto sa necíti psychicky dostatočne silný, aby dokázal Wilberforcea podporiť v jeho ťažení proti otrokárom. Neskôr sa ale rozhodne napísať svoje svedectvo o krutostiach, ktoré zažil alebo sám napáchal.
Inou dôležitou osobnosťou vo filme spomedzi mnohých ďalších je Thomas Clarkson. Takisto sa angažuje za práva černochov. Nabáda však po sérii neúspechov v parlamente, aby Wilberforce pristúpil aj na použitie militantnejších prostriedkov. Ten však nesúhlasí a jeho návrhy na revolúciu rázne odmieta. Clarkson sníva o revolúcii, ktorou by sa dosiahol dokonalý poriadok alebo inak povedané dokonalá spoločnosť. Wilberforce si ale uvedomuje, že je to utópia, najmä ak sa to má dosahovať cestou revolúcie.

Wilberforce sa snaží rôznymi spôsobmi vcítiť do utrpenia černochov a chce, aby takúto skúsenosť okúsili aj ďalší kolegovia z parlamentu. Wilberforce vychádza z toho, že je presvedčený, že pred Bohom sú si všetci ľudia rovní. Preto sa napríklad zatvára do truhly, ktorá má zhruba také rozmery, aké pripadali na jedného otroka pri prevoze. Vymyslí plán ako dať zavoňať mŕtvolný pach šíriaci sa z otrokárskej lode viacerým poslancom s manželkami pri spoločnej výletnej plavbe cez prístav.
Hlavnou myšlienkou filmu je vytrvalosť a nezlomná vôľa hlavného hrdinu, podľa čoho je zvolený i názov filmu. Okrem toho sú hlavný hrdina a viacerí jeho spolupracovníci ukážkou rešpektovania dôstojnosti človeka, umiestnenia úcty k človeku na popredné miesto v rebríčku hodnôt, naproti tomu v opozícii voči nim stoja skorumpovaní poslanci, ktorým ide v prvom rade o ich vlastné záujmy a preto nie je pre nich problém na tieto účely použiť a obetovať aj iných ľudí.
Je ukázané, ako zásadovosť a pevný vytrvalý postoj za dobrú vec dokážu meniť i zmýšľanie ďalších ľudí. Dosiahnutie zrušenia otroctva sa zdalo byť niekoľko rokov nemožné. Napokon, keď sa pridávajú ďalší a ďalší poslanci na Wilberforceovu stranu, stane sa niečo, čo bolo dovtedy takmer nepredstaviteľné. V Britskom parlamente najmä práve vďaka zásluhám a odhodlaniu Wiliama Wilberforcea je zrušený obchod s otrokmi.

K zmene klímy v spoločnosti ale i v samotnom parlamente prispelo množstvo faktorov, či už to bolo šírenie kníh otvorene hovoriacich o realite zaobchádzania s otrokmi, spisovanie petícií, rozširovanie predaja cukru od slobodných výrobcov, ktorí nevyužívali na svojich plantážach otrokov, politické opatrenia na sťaženie obchodovania pre otrokárov a pod.

Až na pár menších nedostatkov je film veľmi hodnotným dielom. Čo sa týka hereckých výkonov, dajú sa vytknúť niektoré patetické prejavy v zopár scénach.
V hlavných úlohách: Ioan Gruffuld, Romola Garai a ďalší. Réžia: Michael Apted

Tento film na DVD napr. tu.

/Recenzia patrí do série článkov Kvalitný film./