Komunikácia ako akt lásky

Pre láskyplnú komunikáciu sú dôležité dva predpoklady. Podľa prvého musíme sami seba chápať ako dar, ktorý má byť darovaný. Podľa druhého musíme pokladať tiež ostatných za dar, ktorý je (niekedy váhavo a neisto) ponúknutý nám. Výmena týchto darov sa nazýva komunikáciou. Je to skutok pohostinnosti, pri ktorej pozývame tých druhých do svojej dôvery. Podobne milé od druhých je to, keď nás zoberú na miesta, kde žijú a pracujú a do svojich tajných miest. Ale to sa stane iba vtedy, ak budeme chápať komunikáciu ako akt lásky. Jediný skutočne cenný dar, ktorý ty môžeš ponúknuť mne, je dar samého seba cez otvorenie sa. Ak nie sme ochotní podstúpiť riziko, ktoré sa v tejto výmene darov ukrýva, nedali sme si v skutočnosti nič. Potom naše vzťahy môžu fungovať iba na základe potreby, ale nie lásky. Ak má naša vzájomná láska prežiť, komunikácia nie je luxus: je to neodkladnosť.
Ak jeden z nás vzájomné zdieľanie zneužije, zničí tým všetko. Nesmiem pristúpiť na komunikáciu preto, aby som sa cítil lepšie, ale len preto, aby si ma lepšie spoznal. A nesmiem sa s tebou zdieľať preto, aby si ty reagoval tak, ako si to ja predstavujem. Nezdieľam sa s tebou preto, aby som dúfal, že pocítiš za mňa zodpovednosť, alebo vyriešiš moje problémy. Ale zdieľam sa preto, aby si poznal, kto som a aké je to byť na mojom mieste. Vkladám to, čo ti zverujem, do tvojich nežných a citlivých rúk. A nemám žiadne skryté zámery. Nalož s tým, ako chceš. Je to môj dar tebe.
Nesmieme sa nechať zviesť predstave, že komunikácia vytvorí z dvoch ľudských bytostí jednu bytosť. Ty musíš vždy zostať sám sebou a ja si musím vždy zachovať svoju totožnosť. Ty si ty a ja som ja. Každý máme svoje myšlienky, svoje záľuby, svoje vlastné rozhodnutia (a tiež kompromisy, keď je to nevyhnutné). Tak to bolo je a bude vždy. Keď s tebou komunikujem, nechcem sa pozerať do zrkadla a vidieť v ňom svoju tvár. Ani nechcem, aby si robil to, čo si ja prajem. Pôvab našej komunikácie bude v spoločnej oslave našej rozdielnosti. Každý sme jedinečný. Byť sám sebou nie je to isté ako byť tebou. Pokiaľ ma však prijmeš do svojho jedinečného sveta a budeš ho zdieľať so mnou, určite ma toto zdieľanie obohatí. A keď ťa privítam vo svojom súkromnom svete, budeš navždy bohatší o to, že ma poznáš.

John Powell : Štěstí začíná uvnitř

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.02.2012 - 07:02
    Štrbinou v ľade, vždy potok svoje túžby žblnká. Hovorí o nich svetu. Kto si to všíma? Kto sa nájde...
  • 03.02.2012 - 08:14
    Človek je často ako loďka na rozbúrenom mori. List vo vetre. Na ceste plnej ľadu stŕpnuté nohy....
  • 02.02.2012 - 22:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 06:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 08:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 17:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 07:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 12:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 22:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 12:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...