„Prospeje nám položiť si otázku: ‚Zasievam pokoj? Napríklad, prostredníctvom môjho jazyka zasievam pokoj alebo zasievam kúkoľ?‛ Koľkokrát sme len počuli povedať o niekom: ‚Má jazyk hada!‛, lebo vždy robí to, čo urobil had s Adamom a Evou – zničil pokoj. A toto je zlo, toto je chorobou v našej Cirkvi – zasievať rozdelenie, zasievať nenávisť, nezasievať pokoj. Toto je však otázka, ktorú nám prospeje si klásť každý deň: ‚Zasial som dnes pokoj alebo som zasial kúkoľ?‛ ‚Ale veď niekedy si veci treba povedať, lebo ten a tá...‛ - čo zasievaš s týmto postojom?“

Kresťania sú teda povolaní byť ako Ježiš, ktorý „k nám prišiel, aby priniesol pokoj, aby uzmieril“:

„Ak človek počas svojho života nerobí iné, než zmierovanie a upokojovanie, môže byť svätorečený: tá osoba je svätá. Avšak v tomto musíme rásť, musíme sa obrátiť – nikdy žiadne slovo, ktoré by prinášalo vojnu či malé vojny, nikdy klebety. Rozmýšľam: čo sú to vlastne klebety? - Nič, vysloviť jedno slovko proti druhému či povedať príbeh: ‚Toto urobil...‛ Nie! Klebetenie je terorizmom, lebo ten, čo klebetí je ako terorista, ktorý vrhá bombu a potom odchádza preč, ničí. Ničí jazykom, nevytvára pokoj. Je prešibaný, nie? Avšak nie je samovražedným teroristom, to nie, sám seba dobre opatruje.“...

František

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .