Človek je vo svojej podstate príjemca a prijímateľ.
Predtým, než sám niečo urobí, musí spoznať svet, ktorý mu je predurčený a prijať ho. Musí prijať, čo je, a pripustiť, že to, čo ho čaká, je také, aké má byť. Duch človeka je závislý od zmyslu prijímať zážitky a znamenia. Rozumom nechápeme nič, čo by sme už predtým neboli prijali zmyslami, hovorí svätý Tomáš Akvinský. Pochopíme, až keď nám zmysly niečo ponúknu. A zmysly môžu niečo ponúknuť, len ak to predtým zmyslovo prijali. Človek môže spoznávať, len ak svetu dovolí vstúpiť do svojich zmyslov, do svojich myšlienok, ak privolí vstúpiť niečomu neznámemu. Svet je tu síce pre človeka, ale nestačí to len konštatovať. Človek sa mu musí sprístupniť, pripustiť ho k sebe, dovoliť, aby sa mu ukázal a otvoril.
Anselm Grün: Malá kniha o šťastí (vyd. Dobrá kniha)