Dnes, na sviatok Svätej rodiny, má každý z nás možnosť pozrieť sa na svoju vlastnú rodinu a ďakovať jej za to, čo od nej dostal. Sviatok Svätej rodiny nie je starý, ako by sa to mohlo zdať. Bol ustanovený iba v roku 1921. No bez ohľadu na sviatok, kresťanskú rodinu si vždy cenili, ju slávili a za ňu ďakovali všetci, ktorým záležalo na tom, aby jej vzdali svoju a poctu a prejavili svoju zaviazanosť za všetko, čo pre nich vykonala a čo pre nich znamenala. V kresťanskej rodine sa učíme, že Boh nikdy neprichádza sám; vždy prichádza v sprievode tých, ktorí nám svojím vlastným spôsobom ukazujú niečo z jeho starostlivej lásky a milujúcej dobroty. V kresťanskej rodine sa učíme zažívať Boha, ktorý nás prijíma takých, akí sme, ktorý nás verne miluje do konca, nech by sme sa my stali akýmikoľvek.
Žiadna z našich rodín nie je kompletne svätá. Každá je zmesou všeličoho: náklonností i konfliktov, priazne i bláznivostí, láskavých gest i prešľapov. Všetko toto skúša silu našej lásky a našej schopnosti navzájom si odpúšťať. No uprostred tohto všetkého sa nachádza Boh. Rodina je to najpravejšie miesto, kde je možné Boha nájsť.
Zamyslenie pátra Bubáka k Nedeli Svätej rodiny 27.12.14
