"Tým, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, Boh prisľúbil, že všetko ostatné dostanú navyše.
V skutočnosti všetko patrí Bohu a ak niekto sám seba považuje za nehodného stáť pred Bohom, už netúži po ničom inom."
Sv. Cyprián z Kartága

Máme nádej aj vtedy, keď sme nešťastní? Nie nešťastní preto, že máme horúčku a bolí nás telo, ale nešťastní preto, lebo nám zničili domovy a odvliekli nás do zajatia v Babylone. Dokážeme mať aj vtedy nádej? Koreňom celého pocitu nešťastia je nesplnená túžba... Túžime po ekonomickej prosperite alebo aspoň po stabilite. Chceme úľavu od telesnej bolesti. Chceme, aby sa členovia rodiny zmenili, od kolegov v práci, susedov a známych očakávame, že sa budú k nám správať s rešpektom. Chceme deti vychovať tak, aby z nich vyrástli morální a šťastní dospelí ľudia.
Toto všetko sú užitočné veci, samozrejme. Je však správne vkladať do týchto vecí svoju nádej?
Iste, Písmo nám hovorí, aby sme verili, že je to správne. V Biblii nájdeme mužov a ženy, ktorí sa modlia za všetky pozemské dobrá a Boh im dáva to, o čo žiadajú, presne vo svojom čase.
Prečo potom práve my musíme trpieť a prežívať ťažké časy, aj keď sa veľmi modlíme a prosíme o pomoc?
Odpoveď možno nájdeme vo význame slova nádej. Dúfame, že dosiahneme len pozemské šťastie. Alebo hľadáme nádej v Bohu?

Scott Hahn: Nádej v ťažkých časoch