Komu by obdiv a uznanie nepadlo dobre? No ako pri každej príjemnej veci, aj tu s jedlom rastie chuť. Čo malo slúžiť na povzbudenie a vzpruhu do ďalšej činnosti sa stáva samoúčelným cieľom. Človek začne triediť a postupne vypúšťať to, čo obdiv a uznanie neprináša a hnať sa za tým, čo ho zväčšuje. Začíname byť urazení na všetkých a na všetko, čo odhaľuje naše falošné motívy. Tí, čo nás nechvália, stávajú sa nepriateľmi, ktorých začneme ohovárať i osočovať a stavať si pomník slávy na troskách ich dobrého mena. Tak sa stráca nielen vnútorná hodnota dobrého skutku, ale čoskoro aj samotné skutky i vzájomné vzťahy. Je to rýchla korózia, ktorá ničí modlitbu, prácu na sebe i službu druhým.
Do všetkých troch oblastí ponúka Ježiš jediné a jednoduché riešenie: konaj v skrytosti, nevystavuj sa riziku „nákazy chválou“. Uchrániš tým seba, výrazne posilníš vnútornú hodnotu svojich skutkov, a rozmnožíš ich počet. Je to najlepší test pravosti vnútorných motívov. Zároveň je to spôsob seba-presahovania (ex-stázy), povznášania sa nad svoje vrtochy a nechute. Nezaťažovať iných rečami o svojich úsiliach, radšej sa zaujímať o nich samých, povzbudzovať, nie lamentovať.
Marián Gavenda: Jednohubky (Studio LUX 2015)
