Z komentára Mariána Gavendu: Reštart almužnou

...V čase povinného socialistického ospevovania veľkej techniky, ktorá mala splniť všetky potreby a túžby človeka, sa vraj v sovietskom vlaku na trase z Moskvy do Leningradu dali do reči dve babušky: „Kam ideš?“, pýta sa jedna druhej. „Do Leningradu, a ty?“ – „Ja do Moskvy“. „Balšaja ťechnika!“ dali sa žasnúť obe. „Ten istý vlak ide aj do Moskvy, aj do Leningradu, balšaja ťechnika...!“ Logika ani technika však nepustí – buď ideš jedným smerom, alebo druhým. Ani evanjelium nepustí: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa jedného bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať.“ To pre Ježiša konkrétne znamená: „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Mt 6, 24), inými slovami žiť súčasne aj pre seba, aj pre druhých. Kto si chce zachrániť život pre seba, stratí ho; kto ho stráca v službe Bohu a blížnym, ten ho nachádza.

Na nedávnom stretnutí kňazov pri plánovaní akcií v dekanáte odznel aj povzdych, akoby veriaci boli už objedení ponukou náboženských akcií a sú to napokon tí istí, ktorých dokola evanjelizujeme, katechizujeme, ktorí prídu aj upratať kostol, aj na adoráciu, aj navaria polievku pre chudobných, aj ju sami zjedia... A tí ostatní, ktorých by sa to malo najviac týkať, prejdú okolo, nezúčastnene sa pousmejú a stratia sa v šere svojej znudenej ľudskej i kresťanskej bezprizornosti. Z toho ale vidno, že tí, čo o nič nejavia záujem, aktivitami nie sú presýtení. Diagnóza bude inde. Sú uzavretí do seba a vďaka tomu znudení, vyprázdnení, deprimovaní a bez života. Pôst je okrem iného dobrý aj keď treba preliečiť objedený žalúdok. Prebudí zdravú chuť do jedla. Namiesto ponúkania čoraz atraktívnejších lákadiel, aby na náboženské akcie a duchovný život ľudia dostali chuť, sa žiada čosi zásadne iné. Zmeniť smer. Presnejšie vnútorné nasmerovanie človeka. Ako sa nedá ísť tým istým vlakom dvomi opačnými smermi (do Leningradu i do Moskvy), aj srdce je buď zamerané na seba a k sebe, a to je vždy deštrukcia, alebo k druhým, čo je vždy život a radosť. Lebo kto sa otvára, objavuje aj človeka, aj prírodu, aj Boha a napokon nachádza i seba samého. Človek bez vzťahu k druhým je peklom prázdnoty....

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 17.09.2010 - 00:45
    Neviem, či som skvelým otcom. Ale určite viem, že mám skvelého otca. V prvom rade nebeského, potom...
  • 14.09.2010 - 08:10
    Lebo... keby bolo biele, nevideli by sme, ako sa na ňom pasú baránky. Keby bolo žlté, nevideli by...
  • 13.09.2010 - 08:16
    Neschvaľoval ho národný parlament (ani európsky), a predsa - jeho platnosť nikdy nespochybnil...
  • 11.09.2010 - 23:22
    Počas júla nám Pán na území našej decézy (Rreshen) doprial ľudovú misiu. nie celkom takú, ako ju...
  • 08.09.2010 - 00:05
    Autor publikácie Bláznivá láska Francis Chan sa snaží reagovať na stav, aký panuje v cirkvi, vo...
  • 31.08.2010 - 16:15
    Marián Kuffa je farárom v Žakovciach, čo je obec na východe Slovenska medzi Popradom a Kežmarkom....
  • 24.08.2010 - 23:39
    Teóriu, že láska ako sa ju snažíme vidieť, nejestvuje a že ide len o chemické reakcie v našom...
  • 24.08.2010 - 22:30
    V tráve si razil cestičku záhradný slimák. Prichádzal odvedľa – kde sa vypínala skalka ani hora....
  • 20.08.2010 - 23:28
    RECENZIA Edwin Louis Cole: „Maximálna mužnosť – príručka pre rodinný život“ Vydavateľstvo: Slovo...
  • 16.08.2010 - 10:44
    „Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho...