Z katechézy pápeža Františka o stratenej ovečke: Nik nie je definitívne stratený

...Boh nepozná našu súčasnú kultúru vyraďovania, Boh s ňou nemá nič spoločné. Boh žiadnu osobu neskartuje; Boh miluje všetkých, všetkých hľadá: každého jednotlivo! Jedného po druhom. On nepozná to slovo „odpísať ľudí“, lebo je vrchovatou láskou a milosrdenstvom.

Pánovo stádo je vždy na ceste: nevlastní Pána, nemôže si robiť ilúzie, že ho uväzní v našich schémach a v našich stratégiách. Pastiera nájdeme tam, kde sa stratila ovca. Pána teda treba hľadať tam, kde sa on s nami chce stretnúť, a nie tam, kde si my zaumienime ho nájsť! Nijako inak sa nedá skompletizovať stádo, ak nie sledujúc cestu vyznačenú milosrdenstvom pastiera. Pokým pátra po stratenej ovci, pobáda tých deväťdesiatdeväť, aby sa podieľali na zjednotení stáda. A potom nielen ovca, ktorú vzal na plecia, ale celé stádo bude nasledovať pastiera až do jeho domu, aby oslavovali s „priateľmi a susedmi“.

Musíme často uvažovať nad týmto podobenstvom, pretože v kresťanskej komunite je vždy niekto, kto chýba, kto odišiel zanechajúc prázdne miesto. Niekedy je to skľučujúce a vedie nás to k presvedčeniu, že ide o neodvratnú stratu, o chorobu, na ktorú niet lieku. A vtedy nám hrozí, že sa uzamkneme vo vnútri ovčinca, kde už nebude pach oviec, ale zápach uzavretosti!

A my kresťania? Nesmieme byť uzavretí, lebo budeme raziť zápachom uzavretých vecí. Nikdy! Treba vyjsť von a neuzatvárať sa v sebe samých, v malých komunitách, vo farnosti s tým, že my sme „tí spravodliví“.

Toto sa deje, keď chýba misijný zápal, ktorý nás vedie k stretnutiu s druhými. V Ježišovom pohľade niet takých oviec, ktoré by boli definitívne stratené, ale len ovce, ktoré treba vyhľadať. Toto musíme dobre pochopiť: pre Boha nikto nie je definitívne stratený. Nikdy! Až do poslednej chvíle, Boh nás hľadá. Pomyslite na kajúceho lotra;  no len v Ježišovom pohľade nie je nikto definitívne stratený. Je to teda perspektíva plne dynamická, otvorená, stimulujúca a kreatívna. Núti nás vychádzať v ústrety na cestu bratstva. Žiadna vzdialenosť nemôže zadržať pastiera v odstupe a žiaden ovčinec sa nemôže vzdať brata. Nájsť toho, kto sa stratil je radosťou pastiera a Boha, ale je aj radosťou celého stáda! My všetci sme nájdené ovce a zhromaždené milosrdenstvom Pána, povolaní zhromaždiť spolu s ním celé stádo!

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 30.10.2014 - 07:47
    Súmernosť, úhľadnosť, nevšednosť sú slová, ktoré patria ku charakteristike krásy. Ale keď človek...
  • 29.10.2014 - 07:26
    Pestrofarebné letné kvety dávno odkvitli a asi si už na ne nikto ani nespomenie.
  • 27.10.2014 - 08:12
    Jesenné listy na chodníku to už „majú spočítané“. Padli, zostali ležať... a príde chvíľa, keď ich...
  • 26.10.2014 - 14:55
    1. Prečo je kresťanstvo pre západného človeka nepopulárne? Prečo jestvuje niečo, a nie je skôr nič...
  • 26.10.2014 - 14:36
    Mnohé náboženstvá sa snažia uspokojiť ľudskú túžbu po pokoji a naplnení srdca, ako i po zmierení v...
  • 26.10.2014 - 09:05
    Ahoj, teší ma, že zas vám môžem niečo napísať. Dnes je to sedemdesiatpäť rokov, čo sme si zvolili...
  • 14.10.2014 - 21:32
    4.10.2014 Sestrička v Kristovi mi poslala sms, že má bolesti hlavy, očí a pleca či sa môžem za ňu...
  • 10.10.2014 - 15:06
    10.10.2014 Okolo obeda som sa stretol s Vladkom. Kráčal podivným spôsobom, pravú nohu presúval...
  • 10.10.2014 - 14:24
    6.10.2014 Ráno pred príchodom do práce som stretol kolegu, medzi rečou mi povedal, že končí s...
  • 10.10.2014 - 14:23
    6.10.2014 Pri prestupovaní na utobus v meste som si pri prechode pre chodcov všimol pani s barlami...