Z katechézy pápeža Františka o stratenej ovečke: Nik nie je definitívne stratený

...Boh nepozná našu súčasnú kultúru vyraďovania, Boh s ňou nemá nič spoločné. Boh žiadnu osobu neskartuje; Boh miluje všetkých, všetkých hľadá: každého jednotlivo! Jedného po druhom. On nepozná to slovo „odpísať ľudí“, lebo je vrchovatou láskou a milosrdenstvom.

Pánovo stádo je vždy na ceste: nevlastní Pána, nemôže si robiť ilúzie, že ho uväzní v našich schémach a v našich stratégiách. Pastiera nájdeme tam, kde sa stratila ovca. Pána teda treba hľadať tam, kde sa on s nami chce stretnúť, a nie tam, kde si my zaumienime ho nájsť! Nijako inak sa nedá skompletizovať stádo, ak nie sledujúc cestu vyznačenú milosrdenstvom pastiera. Pokým pátra po stratenej ovci, pobáda tých deväťdesiatdeväť, aby sa podieľali na zjednotení stáda. A potom nielen ovca, ktorú vzal na plecia, ale celé stádo bude nasledovať pastiera až do jeho domu, aby oslavovali s „priateľmi a susedmi“.

Musíme často uvažovať nad týmto podobenstvom, pretože v kresťanskej komunite je vždy niekto, kto chýba, kto odišiel zanechajúc prázdne miesto. Niekedy je to skľučujúce a vedie nás to k presvedčeniu, že ide o neodvratnú stratu, o chorobu, na ktorú niet lieku. A vtedy nám hrozí, že sa uzamkneme vo vnútri ovčinca, kde už nebude pach oviec, ale zápach uzavretosti!

A my kresťania? Nesmieme byť uzavretí, lebo budeme raziť zápachom uzavretých vecí. Nikdy! Treba vyjsť von a neuzatvárať sa v sebe samých, v malých komunitách, vo farnosti s tým, že my sme „tí spravodliví“.

Toto sa deje, keď chýba misijný zápal, ktorý nás vedie k stretnutiu s druhými. V Ježišovom pohľade niet takých oviec, ktoré by boli definitívne stratené, ale len ovce, ktoré treba vyhľadať. Toto musíme dobre pochopiť: pre Boha nikto nie je definitívne stratený. Nikdy! Až do poslednej chvíle, Boh nás hľadá. Pomyslite na kajúceho lotra;  no len v Ježišovom pohľade nie je nikto definitívne stratený. Je to teda perspektíva plne dynamická, otvorená, stimulujúca a kreatívna. Núti nás vychádzať v ústrety na cestu bratstva. Žiadna vzdialenosť nemôže zadržať pastiera v odstupe a žiaden ovčinec sa nemôže vzdať brata. Nájsť toho, kto sa stratil je radosťou pastiera a Boha, ale je aj radosťou celého stáda! My všetci sme nájdené ovce a zhromaždené milosrdenstvom Pána, povolaní zhromaždiť spolu s ním celé stádo!

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 18.09.2011 - 10:00
    Keď sa mi dnes ráno takto odzdravila jedna babička, zamestnala ma tým na celý deň.
  • 15.09.2011 - 18:54
    Kríž má miesto v mojom živote. Včera večer sa ma niekto pýtal na kríž z kostolíka San Damiano(...
  • 14.09.2011 - 05:58
    Niektorí ľudia si myslia, že kríž patrí len do kostola. Niektorí si myslia, že nepatrí nikde. Ale...
  • 13.09.2011 - 21:01
    Tieto litánie boli zostavené jednou sestrou karmelitánkou v Albánsku, v kláštore sv. Michala...
  • 12.09.2011 - 06:39
    Navštíviť miasto Gdańsk na dve hodiny, to je ako keď si z plného pohára odpijeme hlt. Niečo...
  • 11.09.2011 - 17:15
    „Čím robia deti mame radosť? Hrncami? Jej radosťou sú samotné deti. Vy ste darom pre Nebeskú Matku...
  • 09.09.2011 - 19:34
    K biskupovi kľačiacemu pred bohostánkom sa pridal mladý kňaz. Vyzeral unavený. Nie kňaz, biskup....
  • 08.09.2011 - 20:07
    Čím žije Slovensko? Panna Mária má narodky, ale nami od včerajšieho večera hýbe niečo iné. Niekto...
  • 08.09.2011 - 05:56
    Na otázku, ako často pri Baltskom mori fúka vietor, by v Poľsku domáci asi odpovedali - zawsze,...
  • 07.09.2011 - 06:41
    Slovensko – Arménsko 0:4 Tak sa zdá, že nám ušiel aj vláčik, ktorý stojí. Na MS 2012 si futbal v...