Z katechézy pápeža Františka o stratenej ovečke: Nik nie je definitívne stratený

...Boh nepozná našu súčasnú kultúru vyraďovania, Boh s ňou nemá nič spoločné. Boh žiadnu osobu neskartuje; Boh miluje všetkých, všetkých hľadá: každého jednotlivo! Jedného po druhom. On nepozná to slovo „odpísať ľudí“, lebo je vrchovatou láskou a milosrdenstvom.

Pánovo stádo je vždy na ceste: nevlastní Pána, nemôže si robiť ilúzie, že ho uväzní v našich schémach a v našich stratégiách. Pastiera nájdeme tam, kde sa stratila ovca. Pána teda treba hľadať tam, kde sa on s nami chce stretnúť, a nie tam, kde si my zaumienime ho nájsť! Nijako inak sa nedá skompletizovať stádo, ak nie sledujúc cestu vyznačenú milosrdenstvom pastiera. Pokým pátra po stratenej ovci, pobáda tých deväťdesiatdeväť, aby sa podieľali na zjednotení stáda. A potom nielen ovca, ktorú vzal na plecia, ale celé stádo bude nasledovať pastiera až do jeho domu, aby oslavovali s „priateľmi a susedmi“.

Musíme často uvažovať nad týmto podobenstvom, pretože v kresťanskej komunite je vždy niekto, kto chýba, kto odišiel zanechajúc prázdne miesto. Niekedy je to skľučujúce a vedie nás to k presvedčeniu, že ide o neodvratnú stratu, o chorobu, na ktorú niet lieku. A vtedy nám hrozí, že sa uzamkneme vo vnútri ovčinca, kde už nebude pach oviec, ale zápach uzavretosti!

A my kresťania? Nesmieme byť uzavretí, lebo budeme raziť zápachom uzavretých vecí. Nikdy! Treba vyjsť von a neuzatvárať sa v sebe samých, v malých komunitách, vo farnosti s tým, že my sme „tí spravodliví“.

Toto sa deje, keď chýba misijný zápal, ktorý nás vedie k stretnutiu s druhými. V Ježišovom pohľade niet takých oviec, ktoré by boli definitívne stratené, ale len ovce, ktoré treba vyhľadať. Toto musíme dobre pochopiť: pre Boha nikto nie je definitívne stratený. Nikdy! Až do poslednej chvíle, Boh nás hľadá. Pomyslite na kajúceho lotra;  no len v Ježišovom pohľade nie je nikto definitívne stratený. Je to teda perspektíva plne dynamická, otvorená, stimulujúca a kreatívna. Núti nás vychádzať v ústrety na cestu bratstva. Žiadna vzdialenosť nemôže zadržať pastiera v odstupe a žiaden ovčinec sa nemôže vzdať brata. Nájsť toho, kto sa stratil je radosťou pastiera a Boha, ale je aj radosťou celého stáda! My všetci sme nájdené ovce a zhromaždené milosrdenstvom Pána, povolaní zhromaždiť spolu s ním celé stádo!

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 28.03.2011 - 05:50
    Už kvitnú fialky. A tak som urobila pár fotiek. Keď som ich sťahovala do počítača, na rádiu...
  • 25.03.2011 - 06:44
    Veľmi dobre poznám dialóg, ktorý nasleduje po týchto slovách. Ale, veľmi dobre poznám aj argumenty...
  • 21.03.2011 - 05:52
    Je presne taká ako moja životná cesta. S polepenými či nepolepenými výtlkmi, zákruta na zákrute,...
  • 16.03.2011 - 06:51
    Keď príde ťažká, bolestná situácia, prídu aj otázky, na ktoré je ťažké hľadať odpoveď. Možno aj...
  • 14.03.2011 - 06:54
    Bolia ma kríže. Ale, celkom sa z toho teším. Mám na to minimálne dva dôvody. Jeden je ten, že ak...
  • 13.03.2011 - 12:18
    túto krížovú cestu som pripravil ešte v seminári, podľa "pokoncilovej" krížovej cesty v seminárnej...
  • 11.03.2011 - 10:18
    Včera oslávil náš generálny vikár 82 rokov. Ducha má na 28. Pán mi pred pár mesiacmi doprial žiť s...
  • 07.03.2011 - 21:43
  • 07.03.2011 - 06:11
    Keď sa v týchto dňoch pozrieme okolo seba, veľa optimizmu nám to asi nedodá. Na chodníkoch a...
  • 28.02.2011 - 06:09
    Na tanec kráľa Dávida pred Pánom (2 Sam 6, 1 -23), som si spomenula, keď malá, ani nie trojročná...