Z rannej homílie pápeža Františka: „Otče náš“

...„Je to Otec, ktorý nám dáva skutočnú identitu detí. Keď poviem ‚Otče’, prichádzam ku koreňom mojej identity: moja kresťanská identita je byť synom, a to je milosť Ducha Svätého. Nikto nemôže povedať ‚Otec’ bez milosti Ducha. ‚Otče’ - to je slovo, ktoré Ježiš používal v najsilnejších momentoch: keď bol plný radosti, emócie: ‚Zvelebujem ťa, Otče, že si tieto veci zjavil maličkým’; alebo plačúc pred hrobom svojho priateľa Lazara: ‚Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal’; alebo potom neskôr, na konci, v posledných momentoch svojho života, na konci“.

„Ježiš hovorí s Otcom, to je cesta modlitby a preto si dovoľujem povedať, je to priestor modlitby,“ pokračoval ďalej Petrov nástupca, pričom objasnil, že: „bez toho, aby sme cítili, že sme synmi, bez toho, že by sme sa cítili [jeho] deťmi, bez vyslovenia Otče, je naša modlitba pohanská, je to modlitba slov“. Samozrejme, dodal ďalej, môžeme sa v modlitbách obracať na Pannu Máriu, na anjelov a svätých, „avšak základným kameňom modlitby je Otec“. Ak nie sme schopní začať modlitbu týmto slovom, našej modlitbe sa nebude dariť:    

„‚Otče’. Znamená to cítiť na sebe pohľad Otca, cítiť, že toto slovo ‚Otče’ nie je plytvaním ako pri slovách modlitby pohanov: je to volanie k Tomu, ktorý mi dal identitu syna. Toto je priestor kresťanskej modlitby - ‚Otče’ – a potom sa modlíme ku všetkým svätým, anjelom, robíme aj procesie, púte... To všetko je pekné, ale treba vždy začať so slovom ‚Otče’ a vo vedomí, že sme synmi a že máme Otca, ktorý nás miluje a ktorý pozná všetky naše potreby. Toto je ten priestor“. ...

….modliť sa k Otcovi odpúšťajúc všetkým, zabudnúc na urážky, je najlepšia modlitba, akú môžeme vysloviť“:   

„Je dobré, keď si v tomto niekedy spytujeme svedomie. Je pre mňa Boh Otcom? Vnímam ho ako Otca? A ak ho tak nevnímam, prosím Ducha Svätého, aby ma to naučil? Som schopný zabudnúť na urážky, odpustiť, nechať to tak? A ak nie, prosím Otca: ‚Veď aj oni sú tvoji synovia, urobili mi niečo strašné... pomôž mi odpustiť’? Spytujme si takto naše svedomie, naozaj veľmi nám to pomôže. [Vysloviť] ‚Otče’ a ‚náš’: toto nám dáva identitu synov a dáva nám to rodinu, aby sme životom ‚kráčali’ spoločne“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 29.06.2013 - 23:03
    Kniha Medzi nebom a morom je dojímavý príbeh alebo skôr dojímavá cesta mladého Brada za svojou...
  • 28.06.2013 - 06:59
    Kým dedina otvorí oči a začne žiť svoj bežný stereotyp, z konára stromu odznieva „sólo pre drozda...
  • 26.06.2013 - 07:05
    Sú slzy bolesti, smútku, beznádeje..., ale aj slzy úľavy, radosti, zmierenia... Sú slzy, ktoré...
  • 24.06.2013 - 07:07
    Prešlo pár minút a všetko bolo inak. Obloha sa zatiahla ťažkými, mokrými závesmi a na zem začali...
  • 19.06.2013 - 06:56
    Leto začína naberať na „kvalite“ a drôty elektrického vedenia sú stále prázdne. Čo sa stalo? Vari...
  • 17.06.2013 - 07:02
    Pre oči nič mimoriadne, ale pre čuch... Dopriala by som to každému. Cítiť vôňu kvetov hrozna....
  • 14.06.2013 - 07:19
    Sadnúť si ráno v garáži do auta, naštartovať, pustiť obľúbené CD a vydať sa na cestu, tak to je...
  • 11.06.2013 - 07:03
    Predstava, že svet by mohol byť len sivý a rovný, je rovnako katastrofická ako predstava,
  • 08.06.2013 - 15:37
    ,,Hovoríš,že ma miluješ,a stále sedíš so založenými rukami? Ješ,piješ,pohodlne si čítaš slová,...
  • 05.06.2013 - 12:25
    Na trojročné dievčatko padla tažká plastová brána. Dievčatko bolo v bezvedomí, malo vyskočené dva...