„Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.“ (Mk 15, 21)

Tento čin sa stal dobre známym, piatym zastavením Krížovej cesty.

My ako kresťania vieme, že sme vyzvaní niesť svoj kríž („Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.“ Mt 10, 38; alebo „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ Lk 9, 23) a tiež vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (porov. Rim 8, 28). Vedomie týchto skutočností tvorí základ teológie kríža.

Mnohí z nás sa usilujeme niesť kríž sami. A často sa nám podlamujú kolená, a preto pod ťarchou padáme. Pamätajme, že každý jeden z nás žije svoju krížovú cestu. A každý z nás by teda mal mať svojho Šimona z Cyrény, ktorý by pomohol niesť náš kríž. Máte takého Šimona?
-

ŠIMON AKO BLÍZKY ČLOVEK

Každý človek potrebuje svojho Šimona z Cyrény, ktorý by bol celkom konkrétnou ľudskou osobou. Môže to byť manžel, partner, priateľ. Môže to byť rodič, brat, či iný príbuzný. Dokonca to môže byť aj virtuálny kamoš zo sveta chatu a diskusného fóra. Človek sa potrebuje vyrozprávať, poradiť, premyslieť ďalší postup a život. Šimon je tu dôležitým spojivom medzi nami a naším krížom. Niektorí majú ako svojho Šimona vlastný denníček. Aj to je spôsob blízkosti. Konkrétny človek vie pochopiť, pohladiť, prijať. Akceptovať nás takých, akí sme. Jedna moja kamoška hovorí: „Človek potrebuje človeka, aby nebol napokon sám proti človeku.“ A veruže s tým plne súhlasím. Istá myšlienka z východnej filozofie hovorí o rovnováhe, ktorá sa prejavuje v tom zmysle, že koľko zla narobíme, toľko zla sa nám raz aj vráti... koľko dobra urobíme, toľko dobra sa nám raz či postupne aj vráti. Túto myšlienku vyznávajú aj mnohí kresťania. Nuž, a stojí za to sa nad ňou zamyslieť, pretože my ľudia sme jednoducho odkázaní vzájomne si pomáhať. Môžeme tak činiť modlitbou, obetou, dobrým skutkom, trpezlivosťou. Možností je viacero, preto vždy pamätajme na Pánove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Prijímame Krista nielen v Eucharistii, ale aj v druhých ľuďoch – v každom jednom blížnom sa zračí Kristus, preto ochota pomáhať a byť Šimonom z Cyrény je nanajvýš vhodná a potrebná. Koľko my pomôžeme, toľko nám bude pomáhané. Možno nie hneď, ale Pán veľkoryso pamätá na každý náš dobrý skutok, takže žiadny strach. :-)
-

ŠIMON AKO PANNA MÁRIA

Niekedy nenachádzame oporu v blízkych a musíme hľadať svojho Šimona namáhavejšie. S krížom nám vie vynikajúco pomôcť Pomocnica kresťanov – Panna Mária. Vrelo odporúčam, ak máte problémy s nejakým konkrétnym hriechom, ktorý sa neustále opakuje (napr. nečistota), odporúčam zveriť sa, ba zasvätiť svoje srdce a svoj život Panne Márii. Najstaršia dochovaná modlitba k Pánovej mamine pochádza z 3. storočia a volá sa „Pod tvoju ochranu“, ktorú zaiste poznáte. Modlitba sv. Bernarda pripomína, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod ochranu Márie. Nemusíme svoj kríž niesť sami a neustále pod ním padať – Ježišova mama, ktorá nikdy nezhrešila a bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu, je úžasná pomocnica. Ak jej predložíte konkrétnu prosbu (žiadajúcu ochranu pred konkrétnym hriechom, alebo pomoc v konkrétnej veci) a zasvätíte sa jej srdcu, svojím orodovaním Vás zaisto ochráni. Dovoľujem si to tvrdiť s veľkou istotou, pretože to mám vyskúšané na sebe. ;-)

Zasvätenie sa udeje len odovzdaním sa do plnej dôvery v jej orodovanie a verbálnym vyslovením svojej vôle zasvätiť sa. :-) Tak som to aspoň urobil ja, dúfam teda, že je to správny postup, no zrejme hej, keďže to naplno funguje. Treba však pamätať, že modlitbu „Pod tvoju ochranu“ sa odporúča modliť pri rannej modlitbe, aby sa tak každý deň zasvätenie a najmä vedomie zasvätenia utvrdzovalo.
-

ŠIMON AKO BOH SÁM

Je len prirodzené, že na našej vzostupnej stupnici „Šimonov“ stojí na vrchole Boh sám. Nik nevie byť milosrdnejším, ochotnejším v pomoci a láske a zároveň schopný poskytnúť tú najmocnejšiu ochranu, než Boh sám. Je to On, ktorý sníma hriechy sveta na seba a pochováva ich vo vlastnom umučení a smrti, pričom vzápätí nad nimi definitívne víťazí slávnym vzkriesením. Ak aj by sme mali „ľudských Šimonov“, stále najväčším Priateľom je sám Pán. On nám všemožne pomáha pomáhajúcimi a posväcujúcimi milosťami, vedie nás životom, stará sa o nás ako Pastier o svoje ovečky; má smäd po tom, aby sme my mali smäd po Ňom. Ak by nás aj všetci ľudskí Šimonovia opustili a zdalo by sa, že kríž musíme niesť sami – nie, nie je to tak; nie sme sami, Pán je s nami a On jediný je prevždy a navždy verný. Oddaný a verný. Milujúci a odpúšťajúci. Preto položme naňho svoje bolesti, svoje trápenia, problémy – nesme svoj kríž spolu s Ním, lebo len On môže náš kríž urobiť zmysluplným a dodať mu potrebnú odozvu v podobe víťazstva nad všetkým zlom.

Možno si niektorí z Vás povedia, že len táram, tak poviem, ako to je u mňa. Boh je mojím Šimonom vtedy, keď sa naňho obraciam ako na Milosrdenstvo – to Milosrdenstvo, ako sa predstavilo sv. Faustíne Kowalskej. To znamená neustále používanie „strelnej“ modlitby „Pane Ježišu, dôverujem v Teba!“ Vždy, keď som v núdzi, či už je to veľká núdza, keď hapruje zdravie, ale sú menšie núdze ako rôzne pokušenia, životné skúšky, ba aj školské skúšky, odovzdám sa vedome a verbálne v krátkej modlitbe Božiemu milosrdenstvu a zakončím to zvolaním „Pane Ježišu, dôverujem v Teba“. A od tej chvíle viem, že daná situácia dopadne dobre. Možno nie, tak ako by som presne chcel, ale sťažovať si nemôžem. (A veru, často dokonca dopadne situácia presne, ako chcem, a to je už čo povedať.) Som si plne vedomý, že Pán je náš Pastier a vedie nás, svojou Prozreteľnosťou nás chce nie determinovať, ale práveže upozorňovať a pomáhať. Skutočne veľmi odporúčam kúpiť si (za malý peniaz) výňatok z Denníčka sv. Faustíny a prečítať si ho; nie je dlhý, sú tam len tie najdôležitejšie záznamy. A tie práve stačia na to, aby sme pochopili, ako veľmi nás Boh miluje a že chce nám pomôcť s krížom. Naozaj ho nemusíme niesť sami – nesme ho spolu s Pánom. On o to záujem má, máš o to záujem aj Ty?
-