Činnosť navonok a počúvanie Pána sú dve zložky nás samých, ktoré sú neoddeliteľné a mali by žiť spolu v harmónii, jednote a stálej spolupráci. Často sa v nás však pracne dohadujú, tak ako sestry v evanjeliu. Vzájomne by si niekedy rady vnútili pocit viny. Marta v nás rada robí výčitky Márii za chvíle prežité len tak v Božej blízkosti, nad Božím slovom, v stíšení a v modlitbe – a kedykoľvek aj za chvíle oprávneného odpočinku. „Je ľahké sedieť pri Pánových nohách so založenými rukami, keď všetku prácu urobí niekto iný!“ Vyčíta jej márnenie času, najmä keď je práce skutočne veľa. Ani si neuvedomuje, že je pritom sama tak ponorená do práce, že práca sa pre ňu stala zmyslom života. Áno, všetko síce robí pre Boha, ale bez Boha - pretože nemá čas na osobný kontakt s ním, ľahko jej uniká to, čo sa páči Pánovi, čo je jeho vôľa a čo už plod jej svojvôle.
Mária má zase Marte za zlé, že sa topí v mori práce a pozemských starostí, že stále vidí nových núdznych ľudí a nové možnosti služby, zatiaľ čo sa má predovšetkým modliť a rozjímať nad Božím slovom. Pritom ak Mária v nás bude skutočná učeníčka Pána, potom určite nehrozí nebezpečenstvo, že zostane stále nečinná. Bude ticho sedieť len na čas, keď počúva Ježišovo slovo. Ježiš sám ju nebude žiadať, aby zostala pri jeho nohách, ale aby konala podľa jeho slova. A počúvanie Ježiša sa nakoniec vždy končí službou druhým.
A tak, ak je Marta v nás hlasnejšia a dominantnejšia, musí Pán hájiť Máriu. I keď, ako sme už povedali, vyskytujú sa aj opačné prípady. Vlastne aj v evanjeliách máme inú epizódu o oboch sestrách, keď Mária sedí opäť pekne doma, ale tentoraz je „mimo“, pretože Pán je na ceste k Lazárovmu hrobu. A je to Marta, ktorá mu ide naproti a nakoniec vyznáva vieru v jeho božstvo, v jeho moc, nad smrťou (porov. Jn 11, 1n).
Vojtěch Kodet : Marta a Mária trochu inak (karmelitánske nakladateľstvo)
