Nielenže si ľahko vystačíme bez Boha, dokonca sa pred ním aj schovávame, ako náš praotec Adam v stromovej záhrade. Každý máme svoje obľúbené krovie, kde sa pred ním aj pred sebou schovávame. Zachej mal svoj strom, Eliáš si ľahol pod nejaký krík, Jonáš nasadol na loď do Taršišu, aby sa vzdialil čo najďalej. Farizeji sa schovávali za svoju umelú dokonalosť, zákonníci za plnenie zákona. Každý z nás si rád niečo robí po svojom, na vlastnom piesočku. Možno si hovorí: Nebudem Pána Boha obťažovať, má dosť starostí s misiami, pápežom a celou vatikánskou kúriou, prečo by som ho zaťažoval ešte aj svojimi záležitosťami...
Boh s nami však nechce zdieľať iba zásadné životné rozhodnutia, ani sa s nami baviť o našich hriechoch, alebo o našom zbožnom správaní. Chce s nami byť vo všetkom, čo utvára náš každodenný život.
Naša falošná sebestačnosť je problémom i preto, že v nás uháša smäd po Bohu, po Duchu Svätom. Preto niekedy musíme zakúsiť aj neúspech, keď sa nám nedarí, preto musíme niekedy naraziť na strop svojich možností. Iba tak pochopíme, že potrebujeme prítomnosť Boha vo svojom živote, viac než kyslík, ktorý dýchame.
Vojtěch Kodet: Hledám tvou tvář (karmelitánske nakldatelství)
