„Strážiť s trpezlivosťou. Trpezlivosť v našej práci, v našich utrpeniach... Strážiť, ako stráži človek, ktorý zasial zrno a stráži rastlinu a dbá na to, aby zlá burina nerástla blízko nej, ale aby rastlina rástla. Strážiť si nádej. A tu je otázka, s ktorou sa dnes na vás obraciam: ak je Božie kráľovstvo medzi nami a my, ak máme vo vnútri toto zrnko, máme tam Duchu Svätého, ako si ho strážime? Ako rozpoznám, ako môžem rozpoznať dobrú rastlinu pšenice od kúkoľa? Božie kráľovstvo rastie a čo máme robiť my? Strážiť si ho. Rásť v nádeji, strážiť si nádej. Lebo v nádeji sme boli spasení. A toto je tá niť: nádej je niťou dejín spásy. Nádej, že sa natrvalo stretneme s Pánom“.

„Spýtajme sa sami seba: ,Mám nádej? Alebo idem vpred, kráčam dopredu ako vládzem a neviem rozoznať dobré od zlého, pšenicu od kúkoľa, svetlo, to mierne svetlo Ducha Svätého od žiary tejto umeliny? Položme si otázku o našej nádeji v to zrnko, ktoré v nás rastie a o tom, ako si strážime našu nádej. Božie kráľovstvo je medzi nami, avšak my, či odpočívame a či pracujeme, musíme si s rozlišovaním strážiť nádej tohto Božieho kráľovstva, ktoré rastie, až do chvíle, kedy príde Pán a všetko bude premenené. V okamihu: všetko! Svet, my, všetko. A tak ako hovorí Pavol kresťanom v Tesalonikách (Solúne), v tú chvíľu zostaneme všetci s ním“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .