Tri sonety o Eucharistii - Studienka živej vody


Úryvok:

Služobník Boží sprostredkúva vtelenie Pána,
skrz ruky jeho ľúbi Láska jak svätá Dáma.
Sám Pán Ježiš nasycuje našu dušu nehodnú,
milosťou ju posvätí ako vôbec nie náhodnú.
-

1.

Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete,
Pán odchádza a vraví – nežijete...
– Či zomrieme vo svojich hriechoch?
Ći dúfame zle v našich vzdychoch?

Svetielkom vo svete tmavom, zúfalom
je Kristus, Mesiáš, ba náš Brat v malom.
Práve On lásku prichádza zvestovať,
preto dnes horlivosť môžeš pestovať.

Či teda odchádza Kristus Ježiš, či vari prichádza?
Či sme stále v hriechoch alebo v zmierení nás nachádza?
Či je svetielkom pre svet, ktoré práve pre nás vychádza?

Odpoveď jest len ako jedna tajuplná veta:
Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta
tešíme sa, že sa Pán vďačne stáva v konci méta.

2.

Ani vedro nemáme a studňa je hlboká,
Načrieť túžime, no aj teplička je vysoká.
Sťa Samaritánka sme vždy znovu smädní,
prameň živý je, žiaľ, len nádej našich dní.

Avšak prichádza ten, čo vraví: Daj sa mi napiť! –
Vraj z Jeho vody už vždy bez smädu mienime byť.
Čo je to za vodu zo studienky akej, čo nám On dáva?
Čo je to za prameň, z ktorého sám Anjel života máva?

Na strane jednej nemáme vedro, ani studienku,
opačne zas nemáme mať o vode ťažkú mienku,
´bo je tu Mesiáš s vodou živou v anjelskom vedierku.

To vedierko plní slovami: Toto je moje telo a krv moja.
Víno vtelené Pánom nie je ešte vždy takou vodou ako sprv tvoja,
skôr je živou vodou pre existenciu večnú, čo už je sťa svoja.

3.

Služobník Boží sprostredkúva vtelenie Pána,
skrz ruky jeho ľúbi Láska jak svätá Dáma.
Sám Pán Ježiš nasycuje našu dušu nehodnú,
milosťou ju posvätí ako vôbec nie náhodnú.

Naplní však táto voda živá môj život naozaj?
A nebudem voči Pánovi dlžník ako ten vazal?
Netuším ja, jak ma vedierko večnosti napojí,
´bo cítim v ústach chlieb – i víno ma leda opojí.

Nuž, pozvaní sme k studienke živej, presvätej vody,
čo napĺňa nie telo jak prameň nejakej sódy –
to ponorené srdce získava k večnosti body.

Srdce naše chce Ježiš Pán, to srdiečko On vždy hľadá v nás,
do studienky živej vody ponára srdiečko celých más –
rozdáva veľké milosti odpustenia dušiam všetkých trás.

Amen.
-

PrílohaVeľkosť
eucharist.jpg25.35 KB

Informácie o Roman Gemela

Príspevky na blogu

  • 25.11.2012 - 00:08
    Viac sa dočítate tu.
  • 21.11.2012 - 08:08
    November a hmla patria k sebe. Ale hmla nie je príjemná. Je zneisťujúca. Nevieme, čo nás v nej...
  • 19.11.2012 - 08:27
    „S Máriou cestou viery.“ (heslo 29. Celopoľskej púte železničiarov Jasná Hora 17.-18.11. 2012)
  • 14.11.2012 - 08:13
    Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny...
  • 13.11.2012 - 07:53
    Jeseň je veľkorysá, ale vlastne je aj krutá. Ponúka pestré farby, ale vyberá aj daň. Každý list,...
  • 08.11.2012 - 07:45
    Aj cez čisté sklo nemusíme nič vidieť. Ak sa pozeráme len na svoj odraz v ňom. Aj vo svojom...
  • 05.11.2012 - 07:55
    , V jesenné dni, keď má slnko asi „náhradné voľno za leto“, možno si myslia niektoré stromy, že...
  • 03.11.2012 - 11:12
    „nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky“ Ž 145, 12 Drahá čitateľka, drahý čitateľ,
  • 31.10.2012 - 08:06
    Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je...
  • 29.10.2012 - 07:55
    Keď príde čas chryzantém, akoby sme naraz trochu zmúdreli. Spomenieme si na miesta, kde nájdeme...