Tri sonety o Eucharistii - Studienka živej vody


Úryvok:

Služobník Boží sprostredkúva vtelenie Pána,
skrz ruky jeho ľúbi Láska jak svätá Dáma.
Sám Pán Ježiš nasycuje našu dušu nehodnú,
milosťou ju posvätí ako vôbec nie náhodnú.
-

1.

Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete,
Pán odchádza a vraví – nežijete...
– Či zomrieme vo svojich hriechoch?
Ći dúfame zle v našich vzdychoch?

Svetielkom vo svete tmavom, zúfalom
je Kristus, Mesiáš, ba náš Brat v malom.
Práve On lásku prichádza zvestovať,
preto dnes horlivosť môžeš pestovať.

Či teda odchádza Kristus Ježiš, či vari prichádza?
Či sme stále v hriechoch alebo v zmierení nás nachádza?
Či je svetielkom pre svet, ktoré práve pre nás vychádza?

Odpoveď jest len ako jedna tajuplná veta:
Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta
tešíme sa, že sa Pán vďačne stáva v konci méta.

2.

Ani vedro nemáme a studňa je hlboká,
Načrieť túžime, no aj teplička je vysoká.
Sťa Samaritánka sme vždy znovu smädní,
prameň živý je, žiaľ, len nádej našich dní.

Avšak prichádza ten, čo vraví: Daj sa mi napiť! –
Vraj z Jeho vody už vždy bez smädu mienime byť.
Čo je to za vodu zo studienky akej, čo nám On dáva?
Čo je to za prameň, z ktorého sám Anjel života máva?

Na strane jednej nemáme vedro, ani studienku,
opačne zas nemáme mať o vode ťažkú mienku,
´bo je tu Mesiáš s vodou živou v anjelskom vedierku.

To vedierko plní slovami: Toto je moje telo a krv moja.
Víno vtelené Pánom nie je ešte vždy takou vodou ako sprv tvoja,
skôr je živou vodou pre existenciu večnú, čo už je sťa svoja.

3.

Služobník Boží sprostredkúva vtelenie Pána,
skrz ruky jeho ľúbi Láska jak svätá Dáma.
Sám Pán Ježiš nasycuje našu dušu nehodnú,
milosťou ju posvätí ako vôbec nie náhodnú.

Naplní však táto voda živá môj život naozaj?
A nebudem voči Pánovi dlžník ako ten vazal?
Netuším ja, jak ma vedierko večnosti napojí,
´bo cítim v ústach chlieb – i víno ma leda opojí.

Nuž, pozvaní sme k studienke živej, presvätej vody,
čo napĺňa nie telo jak prameň nejakej sódy –
to ponorené srdce získava k večnosti body.

Srdce naše chce Ježiš Pán, to srdiečko On vždy hľadá v nás,
do studienky živej vody ponára srdiečko celých más –
rozdáva veľké milosti odpustenia dušiam všetkých trás.

Amen.
-

PrílohaVeľkosť
eucharist.jpg25.35 KB

Informácie o Roman Gemela

Príspevky na blogu

  • 10.02.2012 - 07:02
    Štrbinou v ľade, vždy potok svoje túžby žblnká. Hovorí o nich svetu. Kto si to všíma? Kto sa nájde...
  • 03.02.2012 - 08:14
    Človek je často ako loďka na rozbúrenom mori. List vo vetre. Na ceste plnej ľadu stŕpnuté nohy....
  • 02.02.2012 - 22:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 06:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 08:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 17:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 07:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 12:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 22:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 12:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...