2. viera adolescentná

Scénou, na ktorej sa odohráva druhá etapa nášho rastu- adolescencia - , je hľadanie identity. „Kto som?“ – toto je otázka, ktorá sa u adolescentov nachádza za všetkými otázkami, rebéliami a prejavmi nezávislosti. Adolescent už získal schopnosť uvažovať nad vecami abstraktným spôsobom, často má za sebou i skúsenosti iných alternatív, ktoré život ponúka a nielen tej jedinej cesty, ktorej ho naučili jeho rodičia. Preto cíti v sebe veľmi silnú túžbu a potrebu veci skladať a poskladať. Podľa jeho presvedčenia musí všetko to, čo vo svojom živote má, do seba zapadať. Dá sa to prirovnať k puzzle, ku skladačke, kde sa z jej malých častí rôznych tvarov postupne poskladá veľký obraz.
Starší, medzi ktorými adolescent žije, to nemusia celkom chápať. Pre nich je to, čo robí,
nelogické. Načo rozobral na kúsky a znova skladá to, čo už mal ich zásluhou poskladané? Preto môžu s jeho rebéliami, otázkami a odmietaniami strácať trpezlivosť.
Keď sa teraz z toho uhla pozrieme na vieru, tá sa dostáva do svojej adolescencie vtedy, keď človek začína sám hlbšie uvažovať nad tým,, čo zdedil, a keď sa u neho začína objavovať snaha o to, aby to osobne vlastnil. Avšak nato, aby toho bol schopný, potrebuje poznať aj alternatívy k systému, v ktorom bol vychovávaný. Je možné, ba často je pravidlom, že človek sa v tomto období postaví proti tajomným spôsobom existencie Boha, alebo zotázni jeho rolu v živote ľudí a v dejinách sveta. Začne o Bohu pochybovať, búriť sa proti nemu, odmietať ho.
Človek nachádzajúci sa v adolescentnom stupni viery obyčajne odmieta tradičné formy modlitby. Boha chápe ako priateľa a takto k nemu aj chce pristupovať, jeho modlitba dosť často spočíva v čírom rozmýšľaní či konverzácii, hoci si nebude istý, či sa rozpráva s Bohom, alebo iba sám so sebou. Slabou stránkou adolescentnej viery je sklon neprijímať či odmietať to, čo človek nie je schopný pochopiť, a odhodiť to, čo nie je pre neho možné osobne prežiť alebo zakúsiť. Silnou stránkou tejto viery je však úprimnosť a čestnosť človeka a jeho snaha, aby to v čo verí, aj vlastnil.
Detskú vieru sme si opísali ako vieru, ktorá je jasná a istá. Adolescentná viera je jasná a neistá: jasná preto, lebo je obmedzená len na to, čo je možné pochopiť; avšak neistá, pretože človek si je stále neistý Bohom, a tak má problémy naplno vstúpiť do tmy. Je to ako keby býval v dome, kde sa v suteréne nachádza bomba, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť, a on to vie. Adolescentná viera nie je zrelá viera, no je to viera určite zrelšia než viera detská. Inými slovami, viera, v ktorej sú otázniky, stojí vyššie, než viera bez otáznikov.

Kázne Milan Bubák: Dve vína vydal Calder 2011 edícia:Kázne

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 25.11.2012 - 00:08
    Viac sa dočítate tu.
  • 21.11.2012 - 08:08
    November a hmla patria k sebe. Ale hmla nie je príjemná. Je zneisťujúca. Nevieme, čo nás v nej...
  • 19.11.2012 - 08:27
    „S Máriou cestou viery.“ (heslo 29. Celopoľskej púte železničiarov Jasná Hora 17.-18.11. 2012)
  • 14.11.2012 - 08:13
    Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny...
  • 13.11.2012 - 07:53
    Jeseň je veľkorysá, ale vlastne je aj krutá. Ponúka pestré farby, ale vyberá aj daň. Každý list,...
  • 08.11.2012 - 07:45
    Aj cez čisté sklo nemusíme nič vidieť. Ak sa pozeráme len na svoj odraz v ňom. Aj vo svojom...
  • 05.11.2012 - 07:55
    , V jesenné dni, keď má slnko asi „náhradné voľno za leto“, možno si myslia niektoré stromy, že...
  • 03.11.2012 - 11:12
    „nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky“ Ž 145, 12 Drahá čitateľka, drahý čitateľ,
  • 31.10.2012 - 08:06
    Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je...
  • 29.10.2012 - 07:55
    Keď príde čas chryzantém, akoby sme naraz trochu zmúdreli. Spomenieme si na miesta, kde nájdeme...