Smutné

V poslednom čase som si všimol jednu zaujimavú vec. Po slovenských mestách a dedinách sa prechádza viac ľudí - mamičiek, oteckov, babičiek a dedkov so psami. Pred rokom 1989 to bolo trochu iné. Mladí sa brali, mali deti, nebolo bytov, ale v uliciach som videl mamičky, oteckov, babičky i deduškov s kočiarikmi i s vedľa pobehujúcim detičkami. Dnes - máme demokraciu, konečne padol všatkoobmedzujúci socializmus, ktorý všatko zariadil za nás, ale detí sa rodilo podstatne viac. Dnes sa mladí zrejme boja zodpovednosti, nechcú sa brať, nechú mať deti, aby si neobmedzovali vlastnú "slobodu". To isté robia aj tí skôr narodení, uzatvárajú sa medzi štyri múry, obklopia sa štvornohými "priateľmi". Netušia však, či mladí, či starí, že sa stali otrokmi vlastných zvierat, pretože ich musia vyviesť von na potrebu, vyvetrať ich, aby im nezakrneli nohy. Apeloval by som aj na tých, ktorí tak vehementne obhajujú slobodu zvierat. Nevadí im, že ľudia takto verejne týrajú zvieratá v malých priestoroch bytov, často zavretých niekoľko hodín medzi štyrmi múrmi?
"Nikto ma tak neprivíta, keď prídem domov, ako môj psík," povedala mi jedna pani, ktorá má manžela a dve deti.
Smutné, veselé, na plač, na smiech?

 #

Človek - súčasť prírody

"Nikto ma tak neprivíta, keď prídem domov, ako môj psík." Výčitka adresovaná panej alebo jej blízkym? Domnievam sa, že panej... Iste, je jej čo vyčítať. Ale ja by som povedala, že je vyčítať čo aj jej blízkym, ak je to skutočne tak...
Človek je súčasť prírody a to, že v nej nachádza svoju spriaznenosť je samo osebe dobré. Zvieratko, psík, mačka... môžu plniť a aj plnia istú terapeutickú úlohu. Sú psychické problémy, pri ktorých sa uplatňuje a odporúča "liečba psíkom". Deti sa môžu pri zvieratku naučiť zodpovednosti, akej sa pri bábike, či štekajúcej plyšovej hračke nenaučí - a nemyslím, že by sa pri pravidelnom venčení stával človek otrokom zvieraťa.
Otázka, či zviera patrí do bytu je taktiež sporná. Sú plemená psov, ktoré nie sú vhodné na von... Zviera má svoje miesto v živote človeka, v ľudskej rodine. Ak by sme ho z nej vytesnali, potom sa dopúšťame rovnakej chyby ako tí, ktorí sa prehnane fixujú na zviera a opúšťajú človeka...
Zlé sú jedine extrémy.

 

Informácie o Milan Škvarenina

Obrázok používateľa Milan Škvarenina

Krátke info o sebe (nepovinné)

Milovník dobrej literatúry, knihovník, zberateľ. Najviac milujem slušných ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 02.12.2010 - 07:26
    Čo tak asi môže napadnúť človeku, keď si pri nejakom texte prečíta poznámku: „Bez jazykovej...
  • 01.12.2010 - 22:05
    Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte...
  • 30.11.2010 - 07:32
    V živote človeka je vždy niečo prvé. Prvý plač, prvý úsmev, prvé slovo, prvý krok... Ale keď je...
  • 29.11.2010 - 23:05
    S príchodom Adventu sa u mňa akoby začala prebúdzať tichá radosť z nastávajúcich Vianoc.
  • 26.11.2010 - 10:44
    Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev...
  • 24.11.2010 - 07:10
    MŠK Žilina – FC Chelsea 1:4 Spartak Moskva – MŠK Žilina 3:0 Olympique Marseille – MŠK Žilina 1:0...
  • 22.11.2010 - 21:16
    Viac informácií tu.
  • 15.11.2010 - 06:49
    "Viem, že Boh mi nedá nič, čo by som nedokázala zvládnuť. Len sa modlím, aby mi toľko nedôveroval...
  • 14.11.2010 - 00:52
    Stačí si ráno prečítať denník, cestou do práce zapnúť rádio alebo večer pozrieť televízne noviny...
  • 10.11.2010 - 07:18
    Dedičstvo po našich predkoch. Nájdeme ich pri poľnej ceste či na križovatke za dedinou. Pri...