Stojíme pod krížom a hľadíme „na toho, ktorého prebodli...“ Nestačilo im pribiť ku krížu nohy, ktoré chodili k tým najpotrebnejším. Nestačilo im pribiť ruky, ktoré rozdávali hladným chlieb a žehnali deťom. Pre istotu ešte prebodli srdce, ktoré toľko milovalo.
To srdce bolo predsa vždy otvorené pre každého. Otvárať ho kopijou nebolo potrebné, ako nie je potrebné vlámať sa do otvorených dverí. Snáď to ale bolo nutné pre nás, aby sme pochopili, koľko milosrdenstva sa z neho vylialo na celý svet.
Bože, vlej aspoň trochu svojho milosrdenstva aj do našich sŕdc, aby si nás mohol použiť ako nástroje svojej lásky k toľko potrebnej pomoci. Ty si sa nezľakol žiadneho zla, žiadnej ľudskej núdze. Vlej dnes do sŕdc svojich verných odvahu vydávať svedectvo o tvojej láske až do krajnosti a preukazovať nezištne milosrdenstvo.
Pane, pretvor naše srdce podľa svojho srdca!

Ján Graubner – Hledání živého Krista (karmelitánske vydavateľstvo)