Z príhovoru pápeža Františka pri veľkonočnej vigílii: Skala hrobu už vykríkla, je rad na nás

...A ak sme včera so ženami kontemplovali toho, «ktorého prebodli» (Jn 19,37; por. Zach 12,10), dnes sme s nimi pozvaní kontemplovať prázdny hrob a počúvať slová anjela: «Vy sa nebojte! [...] vstal» (Mt 28,5-6). Slová, ktoré chcú zasiahnuť naše najhlbšie presvedčenia a istoty, naše spôsoby akými posudzujeme a pristupujeme ku každodenným udalostiam; zvlášť to, ako si vytvárame vzťahy s druhými. Prázdny hrob chce byť výzvou, chce pohnúť, klásť otázky, ale hlavne chce nás povzbudiť k viere a k dôvere, že Boh „sa dostaví“ v akejkoľvek situácii, v ktoromkoľvek človeku a, že jeho svetlo môže preniknúť do nepredvídateľných a najuzavretejších zákutí bytia. Je vzkriesený zo smrti, vzkriesený z miesta, od ktorého nikto nič neočakával, a čaká nás, tak ako čakal ženy, aby sme sa spolupodieľali na diele záchrany. Toto je základ a sila, ktorú máme ako kresťania na to, aby sme vynaložili náš život a našu energiu, inteligenciu, city a vôľu pri hľadaní a zvlášť pri vytváraní dôstojných ciest. On tu nie je ... Vstal z mŕtvych! To je ohlasovanie, ktoré podopiera našu nádej a premieňa ju v konkrétne skutky lásky. Ako veľmi potrebujeme nechať, aby naša krehkosť bola pomazaná touto skúsenosťou. Ako veľmi potrebujeme, aby naša viera bola obnovená, aby naše krátkozraké horizonty boli spochybnené a obnovené týmto ohlasovaním. On je vzkriesený a spolu s ním sa obnoví naša tvorivá nádej, aby sme čelili súčasným problémom, pretože vieme, že nie sme sami.

Sláviť Veľkú noc znamená znovu veriť, že Boh vstupuje a neprestáva vstupovať do našich životných príbehov, spochybňujúc naše uniformujúce a paralyzujúce predurčujúce predstavy. Sláviť Veľkú noc znamená dovoliť Ježišovi, aby porazil ten malodušný postoj, ktorý nás tak často blokuje a pokúša sa pochovať každý druh nádeje.

Kameň hrobu vykonal svoju rolu, ženy si vykonali svoju rolu, teraz je pozvanie adresované ešte raz vám a mne. Pozvanie prelomiť zacyklené návyky, obnoviť náš život, naše rozhodnutia a našu existenciu. Pozvanie, ktoré je určené pre nás tam, kde sa nachádzame, v tom, čo robíme a čím sme, s tou „úrovňou moci“, ktorú máme. Chceme byť súčasťou tohto ohlasovania života, alebo zostaneme mlčať pred udalosťami?

Bratia a sestry, nie je tu, on vstal! A čaká ťa v Galilei, pozýva ťa, aby si sa vrátil do času a miesta prvotnej lásky, aby ti povedal: „Neboj sa, nasleduj ma“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 31.10.2014 - 08:05
    Nikomu nezlepší náladu, keď ju nájde vo vyupratovanom byte. Ak sa však hojdá vo vetre medzi...
  • 30.10.2014 - 12:53
    Priateľka mi počas telefonátu povedala, že bola u zubára. Dostala injekciu na umŕtvenie no prestala...
  • 30.10.2014 - 08:47
    Súmernosť, úhľadnosť, nevšednosť sú slová, ktoré patria ku charakteristike krásy. Ale keď človek...
  • 29.10.2014 - 08:26
    Pestrofarebné letné kvety dávno odkvitli a asi si už na ne nikto ani nespomenie.
  • 27.10.2014 - 09:12
    Jesenné listy na chodníku to už „majú spočítané“. Padli, zostali ležať... a príde chvíľa, keď ich...
  • 26.10.2014 - 15:55
    1. Prečo je kresťanstvo pre západného človeka nepopulárne? Prečo jestvuje niečo, a nie je skôr nič...
  • 26.10.2014 - 15:36
    Mnohé náboženstvá sa snažia uspokojiť ľudskú túžbu po pokoji a naplnení srdca, ako i po zmierení v...
  • 26.10.2014 - 10:05
    Ahoj, teší ma, že zas vám môžem niečo napísať. Dnes je to sedemdesiatpäť rokov, čo sme si zvolili...
  • 14.10.2014 - 22:32
    4.10.2014 Sestrička v Kristovi mi poslala sms, že má bolesti hlavy, očí a pleca či sa môžem za ňu...
  • 10.10.2014 - 16:06
    10.10.2014 Okolo obeda som sa stretol s Vladkom. Kráčal podivným spôsobom, pravú nohu presúval...