Z príhovoru pápeža Františka pri veľkonočnej vigílii: Skala hrobu už vykríkla, je rad na nás

...A ak sme včera so ženami kontemplovali toho, «ktorého prebodli» (Jn 19,37; por. Zach 12,10), dnes sme s nimi pozvaní kontemplovať prázdny hrob a počúvať slová anjela: «Vy sa nebojte! [...] vstal» (Mt 28,5-6). Slová, ktoré chcú zasiahnuť naše najhlbšie presvedčenia a istoty, naše spôsoby akými posudzujeme a pristupujeme ku každodenným udalostiam; zvlášť to, ako si vytvárame vzťahy s druhými. Prázdny hrob chce byť výzvou, chce pohnúť, klásť otázky, ale hlavne chce nás povzbudiť k viere a k dôvere, že Boh „sa dostaví“ v akejkoľvek situácii, v ktoromkoľvek človeku a, že jeho svetlo môže preniknúť do nepredvídateľných a najuzavretejších zákutí bytia. Je vzkriesený zo smrti, vzkriesený z miesta, od ktorého nikto nič neočakával, a čaká nás, tak ako čakal ženy, aby sme sa spolupodieľali na diele záchrany. Toto je základ a sila, ktorú máme ako kresťania na to, aby sme vynaložili náš život a našu energiu, inteligenciu, city a vôľu pri hľadaní a zvlášť pri vytváraní dôstojných ciest. On tu nie je ... Vstal z mŕtvych! To je ohlasovanie, ktoré podopiera našu nádej a premieňa ju v konkrétne skutky lásky. Ako veľmi potrebujeme nechať, aby naša krehkosť bola pomazaná touto skúsenosťou. Ako veľmi potrebujeme, aby naša viera bola obnovená, aby naše krátkozraké horizonty boli spochybnené a obnovené týmto ohlasovaním. On je vzkriesený a spolu s ním sa obnoví naša tvorivá nádej, aby sme čelili súčasným problémom, pretože vieme, že nie sme sami.

Sláviť Veľkú noc znamená znovu veriť, že Boh vstupuje a neprestáva vstupovať do našich životných príbehov, spochybňujúc naše uniformujúce a paralyzujúce predurčujúce predstavy. Sláviť Veľkú noc znamená dovoliť Ježišovi, aby porazil ten malodušný postoj, ktorý nás tak často blokuje a pokúša sa pochovať každý druh nádeje.

Kameň hrobu vykonal svoju rolu, ženy si vykonali svoju rolu, teraz je pozvanie adresované ešte raz vám a mne. Pozvanie prelomiť zacyklené návyky, obnoviť náš život, naše rozhodnutia a našu existenciu. Pozvanie, ktoré je určené pre nás tam, kde sa nachádzame, v tom, čo robíme a čím sme, s tou „úrovňou moci“, ktorú máme. Chceme byť súčasťou tohto ohlasovania života, alebo zostaneme mlčať pred udalosťami?

Bratia a sestry, nie je tu, on vstal! A čaká ťa v Galilei, pozýva ťa, aby si sa vrátil do času a miesta prvotnej lásky, aby ti povedal: „Neboj sa, nasleduj ma“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 20.01.2012 - 06:49
    Pred treťou nad ránom, keď budík sladko drieme ešte, ja tvrdo pracujem. Odháňam myšlienky, čo dáko...
  • 18.01.2012 - 07:08
    Do snehu vrastené lavičky kovové, prikryté studenou perinou. Tvrdo spia. A ľudia? V čo vrástli?...
  • 17.01.2012 - 23:58
    Umelec je človek tvorivý. Často ho v živote stretne nejaká inšpirácia, ktorú nejakým spôsobom...
  • 17.01.2012 - 16:23
    Viete koho podporujete svojimi nákupmi? Viacerí budú možno prekvapení z toho za čím stojí, pre...
  • 17.01.2012 - 08:12
    (Milan Rúfus 10.12.1928 – 11.1.2009) Je toho veľa, za čo ďakujem. Za každú krásu, čo ma zláka. Ale...
  • 15.01.2012 - 16:02
    (alebo, o čom sa dá premýšľať, keď je vonku chumelica):-) Keď v nebi pečú koláče, vtedy aj na zem...
  • 13.01.2012 - 07:25
    „Také niečo sme ešte nikdy nevideli“, hovorili Kafarnaumčania, divili sa a velebili Boha, keď...
  • 12.01.2012 - 07:24
    Voľakedy som ju z času na čas používala. Defragmentáciu disku. Dokáže pekne poukladať súbory,...
  • 11.01.2012 - 18:46
    Nedávno ma stretol priateľ a pýta sa: „Nemáš nejaký samizdat?“ „Prečo?“ „Potrebujem pre priateľa –...
  • 10.01.2012 - 20:51
    „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie,“ znel hlas z neba po Ježišovom krste v Jordáne...