Z príhovoru pápeža Františka pri veľkonočnej vigílii: Skala hrobu už vykríkla, je rad na nás

...A ak sme včera so ženami kontemplovali toho, «ktorého prebodli» (Jn 19,37; por. Zach 12,10), dnes sme s nimi pozvaní kontemplovať prázdny hrob a počúvať slová anjela: «Vy sa nebojte! [...] vstal» (Mt 28,5-6). Slová, ktoré chcú zasiahnuť naše najhlbšie presvedčenia a istoty, naše spôsoby akými posudzujeme a pristupujeme ku každodenným udalostiam; zvlášť to, ako si vytvárame vzťahy s druhými. Prázdny hrob chce byť výzvou, chce pohnúť, klásť otázky, ale hlavne chce nás povzbudiť k viere a k dôvere, že Boh „sa dostaví“ v akejkoľvek situácii, v ktoromkoľvek človeku a, že jeho svetlo môže preniknúť do nepredvídateľných a najuzavretejších zákutí bytia. Je vzkriesený zo smrti, vzkriesený z miesta, od ktorého nikto nič neočakával, a čaká nás, tak ako čakal ženy, aby sme sa spolupodieľali na diele záchrany. Toto je základ a sila, ktorú máme ako kresťania na to, aby sme vynaložili náš život a našu energiu, inteligenciu, city a vôľu pri hľadaní a zvlášť pri vytváraní dôstojných ciest. On tu nie je ... Vstal z mŕtvych! To je ohlasovanie, ktoré podopiera našu nádej a premieňa ju v konkrétne skutky lásky. Ako veľmi potrebujeme nechať, aby naša krehkosť bola pomazaná touto skúsenosťou. Ako veľmi potrebujeme, aby naša viera bola obnovená, aby naše krátkozraké horizonty boli spochybnené a obnovené týmto ohlasovaním. On je vzkriesený a spolu s ním sa obnoví naša tvorivá nádej, aby sme čelili súčasným problémom, pretože vieme, že nie sme sami.

Sláviť Veľkú noc znamená znovu veriť, že Boh vstupuje a neprestáva vstupovať do našich životných príbehov, spochybňujúc naše uniformujúce a paralyzujúce predurčujúce predstavy. Sláviť Veľkú noc znamená dovoliť Ježišovi, aby porazil ten malodušný postoj, ktorý nás tak často blokuje a pokúša sa pochovať každý druh nádeje.

Kameň hrobu vykonal svoju rolu, ženy si vykonali svoju rolu, teraz je pozvanie adresované ešte raz vám a mne. Pozvanie prelomiť zacyklené návyky, obnoviť náš život, naše rozhodnutia a našu existenciu. Pozvanie, ktoré je určené pre nás tam, kde sa nachádzame, v tom, čo robíme a čím sme, s tou „úrovňou moci“, ktorú máme. Chceme byť súčasťou tohto ohlasovania života, alebo zostaneme mlčať pred udalosťami?

Bratia a sestry, nie je tu, on vstal! A čaká ťa v Galilei, pozýva ťa, aby si sa vrátil do času a miesta prvotnej lásky, aby ti povedal: „Neboj sa, nasleduj ma“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 13.04.2011 - 07:10
    No, konečne! Celé roky som nemala to šťastie, aby ma kukučka okukala s peniazmi vo vrecku. Vždy to...
  • 11.04.2011 - 06:56
    Stačí tak málo. Možno ľahostajnosť, s akou niekto zahodí horiacu zápalku. Možno nedomyslenie...
  • 09.04.2011 - 09:00
    Na článok "Porno vo vašej schránke" som dostal pár reakcií z parlamentu. Niektoré potešili viac,...
  • 07.04.2011 - 06:58
    Už len 22 dní, prosím nezabudni, že sa blíži... spieva Miro Žbirka v jednej svojej piesni. A aj...
  • 06.04.2011 - 11:50
    Obsah blogu nie je vhodný pre deti a slabšie povahy.
  • 06.04.2011 - 06:55
    Možno už niekto riešil otázku - prečo práve žltá farba dominuje jarným kvetom. Viem, že to nie je...
  • 05.04.2011 - 09:33
    Veci a udalosti v živote môžu byť pre nás prekliatím alebo požehnaním. Závisí najmä od nás ako sa...
  • 04.04.2011 - 15:33
    Môže byť niektorý štýl hudby vyslovene zlý a vedúci človeka k zlému? Počul som, že napríklad...
  • 04.04.2011 - 07:08
    "Ako stvorené do vašej kancelárie... Ergonomický úchop moderný design tenký hrot..." Tak toto je...
  • 31.03.2011 - 12:10
    Letný čas. Už skoro týždeň podľa neho vstávame. Zvykáme si. A klameme sami seba. Lebo hovoriť...