Z príhovoru pápeža Františka pri veľkonočnej vigílii: Skala hrobu už vykríkla, je rad na nás

...A ak sme včera so ženami kontemplovali toho, «ktorého prebodli» (Jn 19,37; por. Zach 12,10), dnes sme s nimi pozvaní kontemplovať prázdny hrob a počúvať slová anjela: «Vy sa nebojte! [...] vstal» (Mt 28,5-6). Slová, ktoré chcú zasiahnuť naše najhlbšie presvedčenia a istoty, naše spôsoby akými posudzujeme a pristupujeme ku každodenným udalostiam; zvlášť to, ako si vytvárame vzťahy s druhými. Prázdny hrob chce byť výzvou, chce pohnúť, klásť otázky, ale hlavne chce nás povzbudiť k viere a k dôvere, že Boh „sa dostaví“ v akejkoľvek situácii, v ktoromkoľvek človeku a, že jeho svetlo môže preniknúť do nepredvídateľných a najuzavretejších zákutí bytia. Je vzkriesený zo smrti, vzkriesený z miesta, od ktorého nikto nič neočakával, a čaká nás, tak ako čakal ženy, aby sme sa spolupodieľali na diele záchrany. Toto je základ a sila, ktorú máme ako kresťania na to, aby sme vynaložili náš život a našu energiu, inteligenciu, city a vôľu pri hľadaní a zvlášť pri vytváraní dôstojných ciest. On tu nie je ... Vstal z mŕtvych! To je ohlasovanie, ktoré podopiera našu nádej a premieňa ju v konkrétne skutky lásky. Ako veľmi potrebujeme nechať, aby naša krehkosť bola pomazaná touto skúsenosťou. Ako veľmi potrebujeme, aby naša viera bola obnovená, aby naše krátkozraké horizonty boli spochybnené a obnovené týmto ohlasovaním. On je vzkriesený a spolu s ním sa obnoví naša tvorivá nádej, aby sme čelili súčasným problémom, pretože vieme, že nie sme sami.

Sláviť Veľkú noc znamená znovu veriť, že Boh vstupuje a neprestáva vstupovať do našich životných príbehov, spochybňujúc naše uniformujúce a paralyzujúce predurčujúce predstavy. Sláviť Veľkú noc znamená dovoliť Ježišovi, aby porazil ten malodušný postoj, ktorý nás tak často blokuje a pokúša sa pochovať každý druh nádeje.

Kameň hrobu vykonal svoju rolu, ženy si vykonali svoju rolu, teraz je pozvanie adresované ešte raz vám a mne. Pozvanie prelomiť zacyklené návyky, obnoviť náš život, naše rozhodnutia a našu existenciu. Pozvanie, ktoré je určené pre nás tam, kde sa nachádzame, v tom, čo robíme a čím sme, s tou „úrovňou moci“, ktorú máme. Chceme byť súčasťou tohto ohlasovania života, alebo zostaneme mlčať pred udalosťami?

Bratia a sestry, nie je tu, on vstal! A čaká ťa v Galilei, pozýva ťa, aby si sa vrátil do času a miesta prvotnej lásky, aby ti povedal: „Neboj sa, nasleduj ma“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 30.03.2011 - 22:37
    Sestrička Rita. Ako vždy usmiata, vždy pripravená prichystať kávu a vytiahnuť zo špajze nejakú...
  • 30.03.2011 - 07:09
    Táto obyčajná fotografia má dnes jedinú úlohu, potešiť. :-) Ak sa jej to podarilo, splnila svoju...
  • 28.03.2011 - 06:50
    Už kvitnú fialky. A tak som urobila pár fotiek. Keď som ich sťahovala do počítača, na rádiu...
  • 25.03.2011 - 07:44
    Veľmi dobre poznám dialóg, ktorý nasleduje po týchto slovách. Ale, veľmi dobre poznám aj argumenty...
  • 21.03.2011 - 06:52
    Je presne taká ako moja životná cesta. S polepenými či nepolepenými výtlkmi, zákruta na zákrute,...
  • 16.03.2011 - 07:51
    Keď príde ťažká, bolestná situácia, prídu aj otázky, na ktoré je ťažké hľadať odpoveď. Možno aj...
  • 14.03.2011 - 07:54
    Bolia ma kríže. Ale, celkom sa z toho teším. Mám na to minimálne dva dôvody. Jeden je ten, že ak...
  • 13.03.2011 - 13:18
    túto krížovú cestu som pripravil ešte v seminári, podľa "pokoncilovej" krížovej cesty v seminárnej...
  • 11.03.2011 - 11:18
    Včera oslávil náš generálny vikár 82 rokov. Ducha má na 28. Pán mi pred pár mesiacmi doprial žiť s...
  • 07.03.2011 - 22:43