...Zjednotení sme ale so všetkými svätými: nielen s tými najznámejšími z liturgického kalendára, ale aj so svätými „z dverí od vedľa“, s našimi príbuznými a známymi, ktorí sa už stali súčasťou toho veľkého zástupu. Dnes je preto rodinný sviatok. Svätí sú nám blízki, dokonca sú našimi bratmi a sestrami, ktorí sú tí najopravdivejší. Chápu nás, majú nás radi, vedia, čo je pre nás to pravé dobro, pomáhajú nám a očakávajú nás. Sú šťastní a chcú, aby sme boli šťastní spolu s nimi v raji.
Pozývajú nás preto ísť cestou šťastia, ktorú naznačuje dnešné, tak krásne a veľmi známe evanjelium: „Blahoslavení chudobní v duchu […] Blahoslavení tichí […] Blahoslavení čistého srdca...“ (porov. Mt 5,3-8). Ale, ako to, že evanjelium hovorí o blahoslavených chudobných, ale svet blahoslaví bohatých. Evanjelium hovorí „blahoslavení tichí“, ale svet blahoslaví mocipánov. Evanjelium hovorí o blahoslavených čistých, zatiaľ čo svet o blahoslavených chytrákoch a pôžitkároch. Zdá sa, že takáto cesta blahoslavenstva a svätosti vedie k porážke. A predsa, ako nám pripomína zase prvé liturgické čítanie, svätí držia v rukách palmy (porov. v. 9), čiže symboly víťazstva. Zvíťazili oni, nie svet. A vyzývajú nás, aby sme si zvolili ich stranu, tú Božiu, ktorý je Svätý.
Položme si otázku, na ktorej strane stojíme: tej nebeskej, alebo tej pozemskej? Žijeme pre Pána, alebo pre nás samých? Pre večné šťastie, alebo pre nejaké terajšie uspokojenie? Spytujme sa: chceme naozaj svätosť? Alebo sa uspokojíme s tým, že budeme kresťanmi bez hany a chvály, ktorí veria v Boha a majú v úcte blížneho, ale „bez preháňania“? Pán „žiada všetko, a to, čo ponúka, je pravý život – ponúka teda všetko – a šťastie, pre ktoré sme boli stvorení“
Skrátka: buď svätosť, alebo nič! Urobíme dobre, keď sa necháme „vyprovokovať“ svätými, ktorí tu na zemi neboli polovičatými a tam zhora nám „fandia“, aby sme si zvolili Boha, pokoru, miernosť, milosrdenstvo a čistotu, aby sme sa nadchýnali pre nebo, skôr než pre zem.
Dnes od nás naši bratia a sestry nežiadajú, aby od nás opakovane počúvali krásne slová z Evanjelia, ale aby sme ich uskutočňovali, aby sme sa vydali na cestu Blahoslavenstiev. Nejde tu o robenie neobyčajných vecí, ale každodenne sa uberať cestou, ktorá nás privádza do neba, privádza nás k rodine, privádza nás domov. Dnes teda nazeráme do našej budúcnosti a oslavujeme to, pre čo sme sa zrodili: zrodili sme sa, aby sme už viac nezomreli; zrodili sme sa, aby sme sa mohli tešiť zo šťastia v Bohu! Pán nás povzbudzuje a tým, ktorí sa vydávajú na cestu Blahoslavenstiev hovorí: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (Mt 5,12). Svätá Matka Božia, Kráľovná svätých, nech nám pomáha kráčať cestou svätosti s odhodlaním; ona, ktorá je Bránou do neba, nech vovedie našich drahých zosnulých do nebeskej rodiny...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
