...Mať Vianoce teda znamená prijať na zemi prekvapenia Neba. Nemôžeme žiť čisto pozemsky, keď Nebo prinieslo na svet svoje novosti. Vianoce otvárajú novú epochu, kde sa život neprogramuje, ale sa daruje; kde sa viac nežije pre seba, podľa vlastnej chuti, ale pre Boha; a s Bohom, pretože od Vianoc je Boh tým „Bohom-s-nami“, ktorý žije s nami, ktorý s nami kráča. Prežívať Vianoce znamená nechať sa otriasť ich prekvapivou novosťou. Ježišovo narodenie neponúka upokojujúce sálanie krbu, ale Božie zimomriavky, ktoré trasú dejinami. Vianoce sú víťazstvom pokory nad aroganciou, jednoduchosti nad oplývaním, ticha nad hlukom, modlitby nad „mojím časom“, Boha nad mojím ja.
Mať Vianoce znamená konať ako Ježiš, ktorý prišiel pre nás núdznych, a zostúpiť k tomu, kto nás potrebuje. Znamená to konať ako Mária: dôverovať v poddajnosti Bohu, aj bez toho, aby sme chápali, čo urobí. Mať Vianoce znamená konať tak, ako Jozef: vstať, aby sme uskutočnili to, čo chce Boh, aj keď to nie je podľa našich plánov. Svätý Jozef je prekvapivý: v evanjeliu nikdy neprehovorí, nie je tam ani jedno Jozefovo slovo; a Pán k nemu hovorí v tichu, hovorí k nemu práve v spánku. Vianoce znamenajú dať prednosť tichému hlasu Boha pred hrmotom konzumizmu. Ak budeme vedieť zotrvať v tichu pred jasličkami, Vianoce budú aj pre nás prekvapením, a nie už dávno videnou vecou. Zotrvať v tichu pred jasličkami: toto je pozvanie k Vianociam. Vyhraď si trocha času, choď k jasličkám a zotrvaj v tichu. A budeš cítiť a vidieť prekvapenie.
Žiaľ, možno sa spliesť v tom, čo oslavujeme a namiesto novostí Neba dať prednosť bežným pozemským veciam. Ak Vianoce zostanú len pekným tradičným sviatkom, kde sme v centre my a nie On, bude to premárnená príležitosť. Prosím vás, nezosvetšťujme Vianoce! Neodkladajme bokom Oslávenca, ako vtedy, keď «prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali» (Jn 1,11). Počnúc prvým adventným evanjeliom nás Pán vyzýva bdieť, keď žiada, aby naše srdcia neoťaželi «obžerstvom» a «starosťami o tento život» (Lk 21,34). V týchto dňoch sa naháňame, možno tak, ako nikdy počas roku. Toto je však opak toho, čo chce Ježiš. Dávame to za vinu mnohým veciam, ktoré nám napĺňajú dni, svetu, ktorý rýchlo beží. A predsa, Ježiš nevinil svet, ale žiadal nás, aby sme sa nedali vláčiť, aby sme celý čas bdeli a modlili sa (porov. v. 36).
Takže, budú to Vianoce, ak ako Jozef dáme priestor tichu; ak ako Mária, povieme Bohu „Hľa, tu som“; ak ako Ježiš budeme nablízku tomu, kto je sám; ak ako pastieri vyjdeme z našich ohrád, aby sme boli s Ježišom. Budú to Vianoce, ak nájdeme svetlo v chudobnej betlehemskej jaskyni. Nebudú to Vianoce, ak budeme hľadať žiarivé záblesky sveta, ak sa naplníme darčekmi, obedmi a večerami, no nepomôžeme ani len jedinému chudobnému, ktorý sa podobá Bohu, pretože na Vianoce Boh prišiel ako chudobný.
Drahí bratia a sestry, prajem vám požehnané Vianoce, Vianoce bohaté na Ježišove prekvapenia! Možno sa budú zdať prekvapeniami nepohodlnými, no Bohu sa to páči takto. Ak sa ich chopíme, pripravíme sami sebe jedno úžasné prekvapenie. Každý z nás má v srdci schopnosť prekvapiť sa. Nechajme sa prekvapiť Ježišom počas týchto Vianoc.
Z katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii v stredu 19. decembra v Aule Pavla VI. vo Vatikáne
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
