Udalosti posledných dní ukázali opäť pravú tvár Európskej únie. Nie je to žiadne slušné spoločenstvo krajín, kde by politici oplývali čnosťami hodnými ich funkcií. Práve naopak. Ako vidieť v Európskej únii sú veľmi silné mocenské a ideologické tlaky.

V Európskej únii sa nedodržiavajú pravidlá. A netýka sa to len prijímania krajín ako Grécko do eurozóny. Vrchol nedodržiavania pravidiel v Európskej únii je najviditeľnejší na nerešpektovaní výsledkov hlasovaní o viacerých závažných témach. Jedná sa totiž o zmeny, ktoré koncentrujú moc a financie do rúk eurolídrov. A prekážky na ceste k dosiahnutiu týchto cieľov sú neprípustné. Absurdnosť hlasovaní v jednotlivých krajinách bola zrejmá už počas hlasovania o Európskej ústave a neskôr o jej klone – Lisabonskej zmluve. Dešpekt voči zamietavému rozhodnutiu týmto dvom spomínaným dokumentom vo viacerých krajinách bol bezprecedentný. Nerešpektovalo sa rozhodnutie referenda v Holandsku, Francúzsku a neskôr ani rozhodnutie Írska. Už vtedy bolo vidieť nezmyselnosť hlasovaní v jednotlivých krajinách o témach, na ktorých sa dohodlo Nemecko s Francúzskom, respektíve ich vrcholní predstavitelia. Takéto hlasovania možno nazvať fraškou. Tak ako bolo fraškou aj posledné hlasovanie o eurovale. Zrejmé to bolo hneď po zamietavom hlasovaní v slovenskom parlamente, keď zakrátko sa už na nemeckej ARD rozoberalo najmä to, kedy sa bude rozhodovanie o eurovale v slovenskom parlamente opakovať. Čo neprejde podľa predstáv lídrov Nemecka a Francúzka, musí sa opakovať dovtedy, kým to nebude predsa schválené. Európske krajiny nie sú žiadni rovnocenní partneri. Je tu nadvláda jedných nad druhými. Slovensko už reálne nie je suverénna krajina, teda aspoň v rámci Európskej únie. Nemáme totiž ani právo s niečím nesúhlasiť. Ešte je tu niekto, kto to nepochopil? Ničím výnimočným tu nie sú ani rôzne vyhrážky či vydieranie. Takto sme si predstavovali demokraciu a fungovanie Európskej únie? Čo nedotiahol do dokonalosti Hitler počas druhej svetovej vojny, to dobieha Angela Merkelová v súčasnosti.

Slovenská vláda bola ešte pred nejakým rokom v otázke postoja voči podpore nezodpovedných krajín ako je napríklad Grécko relatívne jednotná. Dnes po „korekcii“ ich postoja sa na SaS vylieva jeden kýbeľ hnoja za druhým, len preto, že poslanci za SaS zostali vo svojom rozhodnutí zásadoví. Sulíkovi kolegovia z SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd dnes označujú Richarda Sulíka za populistu alebo mu dávajú aj onakvejšie nálepky. Dnes sa totiž nosí oportunizmus a slepá iracionálna poslušnosť voči vrcholným predstaviteľom Európskej únie. Tá totiž prináša isté výhody. Ale komu a dokedy?
Raz na koncerte skupiny „Kapucíni“ som počul, že majú medzi sebou v reholi pár špičkových bratov. To sú vraj tí, ktorí sa strkajú svojim predstaveným do zadku až tak, že im odtiaľ obrazne trčia len špičky. Tak na mňa presne takto zapôsobili v týchto dňoch všetci politici z vládnej koalície s výnimkou tých, ktorí nezahlasovali za euroval. Špičkoví politici. Eurolídri z nich majú určite radosť...

Napriek nezmyselnosti skratu Ivety Radičovej spojiť hlasovanie o eurovale s dôverou vláde a samotným pádom vlády, pričom chápem, že premiérka musela byť pod obrovským tlakom euromafie napojenej na európske a svetové bankové spoločnosti a ich prisluhovačov zo Slovenska, som v týchto dňoch hrdý na to, že práve Slovensko je krajinou, ktorá sa dokázala ako jediná postaviť aspoň na chvíľu, i keď za zvláštnych okolností tomuto novodobému totalitarizmu.

Lúčim sa s pozdravom: S Európskou úniou na večné časy a nikdy inak!!!

-------------
Foto: sme.sk