...Počuli sme pred chvíľou pri predstavení zástav, že prichádzame z rozličných kultúr a národov, hovoríme rozdielnymi jazykmi, rozlične sa obliekame. Každý z našich národov prežil iné dejiny a okolnosti. V koľkých veciach sa môžeme odlišovať! Ale nič z toho nebránilo tomu, aby sme sa mohli stretnúť. Toľké rozdiely neboli prekážkou toho, aby sme sa stretli a boli spolu, zabávali sa spoločne, spoločne oslavovali, spolu vyznávali Ježiša Krista. Nijaké rozdiely nás nezastavili.
A toto je možné vďaka tomu, že vieme, že je tu niekto, kto nás zjednocuje, kto z nás robí bratov. Vy, drahí priatelia, ste veľa obetovali, aby ste sa tu mohli stretnúť, a takto sa premieňate na skutočných učiteľov a majstrov kultúry stretnutia. Týmto sa premieňate na učiteľov a majstrov kultúry stretnutia, ktorá nie je: „Ahoj, ako sa máš, čau, dovidenia!“ Nie, kultúra stretnutia je tá, ktorá nám dáva kráčať pospolu uprostred našej rozdielnosti, ale s láskou, spoločne všetci tou istou cestou.
Vy s vašimi gestami a vašimi postojmi, s vašimi pohľadmi, túžbami a predovšetkým s vašou citlivosťou, akú máte, vyvraciate všetky tie rétoriky, ktoré sa sústreďujú na zasievanie rozdelenia, na odmietnutie a vylúčenie tých, ktorí nie sú ako my. Ako to vo viacerých krajinách Ameriky zvykneme povedať. Nie sú to ľudia navlas podobní (špan. výraz: „GCU – Gente como uno“). Vy to vyvraciate, všetci ľudia sme ako jeden, všetci s našou rozdielnosťou. A to všetko vďaka tomu, že máte čuch, ktorý vie vycítiť, že «pravá láska nezmazáva legitímne rozdiely, ale ich harmonizuje do vyššej jednoty» (Benedikt XVI., Homília, 25. januára 2006)...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
