….nik neprichádza do večného života inak než nasledovaním Ježiša, nesúc vlastný kríž v živote tu na zemi. Každý z nás má vlastný kríž. Pán nám ukazuje cieľ tejto cesty, ktorým je Zmŕtvychvstanie, tá nádhera. Nesúc vlastný kríž.

Kristovo premenenie nám teda ukazuje kresťanskú perspektívu utrpenia. Utrpenie nie je sadomasochizmom. Je nevyhnutným, no zároveň prechodným úsekom. Cieľ, ku ktorému sme povolaní prísť, je žiarivý, tak ako Kristova tvár pri premenení. V ňom je spása, blaženosť, svetlo, Božia láska bez hraníc. Keď Ježiš takto ukazuje svoju slávu, uisťuje nás, že kríž, skúšky a ťažkosti, v ktorých sa zmietame, majú svoje riešenie a prekonanie vo Veľkej noci. Preto v tejto Pôstnej dobe vystúpme aj my s Ježišom na horu! A akým spôsobom? Modlitbou. Vystúpme na vrch skrze modlitbu. Modlitbu, ktorá je tichá, modlitbu srdca; modlitbu neustáleho vyhľadávania Pána. Zostaňme nejaký ten čas v uzobraní, každý deň trochu, upriamme svoj vnútorný zrak na jeho tvár a dovoľme, aby nás jeho svetlo preniklo a prežiarilo náš život.

Evanjelista Lukáš totiž zdôrazňuje skutočnosť, že Ježiš sa premenil počas modlitby (porov. v. 29). Bol úplne pohrúžený do dôverného rozhovoru s Otcom, v ktorom sa ozývali aj Zákon a Proroci – Mojžiš a Eliáš –, a zatiaľ čo sa celou svojou bytosťou oddal spásnej vôli Otca, vrátane kríža, prenikla ho Božia sláva, prežarujúca aj navonok. Je to tak, bratia a sestry, modlitba v Kristovi a v Duchu Svätom premieňa človeka zvnútra a môže osvietiť i druhých a svet okolo. Koľkokrát sme sa už stretli s ľuďmi, ktorí vyžarujú, z ktorých očí a tváre žiari svetlo! Modlia sa, a modlitba má tento účinok: dáva nám žiariť svetlom Ducha Svätého.

Pokračujme s radosťou v našom pôstnom putovaní. Dajme priestor modlitbe a Božiemu slovu, ktoré nám liturgia v týchto dňoch bohato ponúka. Panna Mária nech nás učí zostať s Ježišom i vtedy, keď ho nechápeme a nerozumieme mu. Lebo len keď zostaneme s ním, uvidíme jeho slávu.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .