Smrť.
Tak blízka človeku a predsa sa jej každý bojí. Predsa dokáže v človeku vzbudiť rešpekt a strach.
Je zvláštne sedieť v blízkosti umierajúcej osoby. Dnes som to mala možnosť zažiť. Bol to silný pocit, silná chvíľa. Sedela som pri posteli na ktorej umierala jedna babička. Modlila som sa za ňu s rukou položenou na jej hlave a cítila neuveriteľnú pominuteľnosť tohto života. Cítila som a videla neuveriteľnú vďaku v jej mliečnych očiach. Ktovie čo prežívala.
Je také smiešne, že sa náhlime za úplne nepodstatnými vecami. Ako som tak pri nej sedela, totálne som sa zastavila a premýšľala nad skutočným Životom. Ktovie aké to bude v neustálej Božej milosti.
Snažme sa prežiť svoj život tak, aby sa páčil Pánovi života i smrti, tak blízkej ľuďom. Snažme sa prežiť každý deň nie v egoizme ale s otvorenou náručou pre potreby iných,niekedy aj celkom neznámych ľudí. Lebo v tom spočíva naša spása, naše bohatstvo.
...lebo som ťa potreboval a bola si pri mne...
- blog používateľa Katarina Šteflíková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač