Prvé slová, ktoré Ježiš hovorí, sú: „Pokoj vám!“ (v. 21). Vzkriesený prináša pravý pokoj, pretože svojou obetou na kríži zmieril ľudstvo s Bohom a zvíťazil nad hriechom a smrťou. V tomto spočíva pokoj. Jeho učeníci ako prví potrebovali tento pokoj, lebo po zajatí ich Učiteľa a jeho odsúdení na smrť upadli do zmätku a strachu. Ježiš sa zjavuje medzi nimi živý, a ukazujúc rany na svojom oslávenom tele - tie rany si Ježiš chcel zachovať -, udeľuje im pokoj ako ovocie svojho víťazstva. V ten večer tam ale chýbal apoštol Tomáš. Keď sa dozvie o tejto neobyčajnej udalosti, neverí svedectvu ostatných apoštolov a sám sa chce presvedčiť o pravdivosti ich tvrdenia. O osem dní, čiže práve ako dnes, sa zjavenie opakuje: Ježiš prichádza v ústrety Tomášovej neviere a pozýva ho, aby sa dotkol jeho rán. Tie predstavujú zdroj pokoja, pretože sú znakom Ježišovej nesmiernej lásky, ktorá porazila sily nepriateľské voči človeku – hriech a smrť. Pozýva ho, aby sa dotkol jeho rán. Je to pre nás poučením, akoby Ježiš povedal nám všetkým: „Ak ti chýba pokoj, dotkni sa mojich rán.“
Dotknúť sa Ježišových rán znamená dotknúť sa toľkých problémov, ťažkostí, prenasledovaní, chorôb, ktorými mnohí ľudia trpia. Chýba ti pokoj? Choď, choď navštíviť niekoho, kto je symbolom Ježišovej rany. Dotkni sa Ježišovej rany. Z tých rán vyviera milosrdenstvo. Preto je dnes nedeľa milosrdenstva. Istý svätec vravieval, že telo ukrižovaného Ježiša je ako mech milosrdenstva, ktoré cez jeho rany prichádza k nám všetkým. Všetci potrebujeme milosrdenstvo, to vieme. Pristúpme teda k Ježišovi a dotknime sa jeho rán v našich bratoch, ktorí trpia. Ježišove rany sú poklad: z nich vychádza milosrdenstvo. Majme odvahu a dotknime sa Ježišových rán. On s týmito ranami stojí pred Otcom, ukazuje mu ich a hovorí: „Otče, toto je tá cena, týmito ranami som zaplatil za svojich bratov.“ Svojimi ranami sa za nás Ježiš prihovára u Otca. Obdarúva nás milosrdenstvom, ak sa k nemu priblížime, a prihovorí sa za nás. Nezabúdajme na Ježišove rany.
Druhým darom, ktorý Ježiš prináša svojim učeníkom je radosť. Evanjelista Ján hovorí, že „učeníci sa zaradovali, keď videli Pána“ (v. 20). V Lukášovej verzii je tiež verš, ktorý hovorí, že nemohli uveriť pre veľkú radosť. I my, keď sa nám prihodí niečo neuveriteľné, niečo krásne, zvykneme povedať: „Tomu nemôžem uveriť, to nemôže byť pravda!“ Tak i učeníci, ani oni nemohli pre radosť uveriť. Toto je tá radosť, ktorú nám prináša Ježiš. Ak si smutný, ak ti chýba pokoj, pozri na Ukrižovaného, pozri na vzkrieseného Ježiša, pozri na jeho rany a prijmi jeho radosť.
A ďalej, okrem pokoja a radosti Ježiš učeníkov obdarúva i poslaním. Hovorí im: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (v. 21). Ježišovo vzkriesenie ja začiatkom nového dynamizmu lásky, schopného premieňať svet prítomnosťou Ducha Svätého.
V túto druhú veľkonočnú nedeľu sme pozvaní s vierou pristúpiť ku Kristovi, otvoriac naše srdce pokoju, radosti a poslaniu. No nezabúdajme na Ježišove rany, lebo odtiaľ vychádza pokoj, radosť a sila pre poslanie.
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
