..Niekedy aj my, namiesto toho, aby sme boli spoločenstvami pokorných a otvorených ľudí, môžeme vytvárať dojem, že sme „prvotriedni“ a držíme si odstup od ostatných; namiesto toho, aby sme sa usilovali kráčať so všetkými, možno ukazujeme náš „preukaz veriacich“: „ja som veriaci“, „ja som katolík“, „ja som katolíčka“, „ja patrím do toho či onoho združenia“; a tí ostatní chudáci nie. Toto je hriech. Ukazovať sa s „preukazom veriaceho“, aby sme súdili a vyraďovali.
Prosme o milosť prekonávať pokušenie súdiť a škatuľkovať druhých, a aby nás Boh uchránil pre mentalitou „hniezda“, ktorou sa žiarlivo uzatvárame do chránenej skupinky tých, ktorí sa považujú za dobrých: kňaz so svojimi najvernejšími; pastorační pracovníci uzavretí v kruhu, aby doň nik iný nevnikol; hnutia a združenia vo vlastnej osobitej charizme, a tak ďalej. Uzavretí. Toto všetko je rizikom, že sa z kresťanských komunít stanú miesta rozdelenia a nie spoločenstva. Duch Svätý nechce uzavretosť; chce otvorenosť, pohostinné spoločenstvá, kde bude miesto pre všetkých.
Potom je v Evanjeliu ešte aj Ježišova výzva: namiesto súdenia všetkého a všetkých, dávajme si pozor na nás samých! Je tu totiž riziko, že budeme neúprosní k iným, no až príliš zhovievaví k sebe samým! Ježiš nás vyzýva, aby sme nerobili kompromisy so zlom, a používa úderné obrazy: „Ak je niečo v tebe príčinou pohoršenia [Ak ťa niečo zvádza na hriech], odtni to!“ (porov. v. 43-48).
Ak ti niečo škodí, odtni to! Nehovorí: „Ak ťa niečo zvádza na hriech, postoj, pouvažuj nad tým, polepši sa trochu...“ Nie: „Odtni to! Ihneď!“. Ježiš je v tomto radikálny, náročný, ale pre naše dobro, ako dobrý lekár. Každý rez, každé orezanie je na lepší rast a prinášanie ovocia v láske. Pýtajme sa teda: čo je vo mne v protiklade s Evanjeliom? Čo konkrétne Ježiš chce, aby som ja odťal v mojom živote?
Prosme Nepoškvrnenú Pannu Máriu, aby nám pomáhala byť prívetivými voči ostatným a ostražití voči sebe samým.
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu.
